SME
Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Po desaťročiach hľadania našli morského netvora z legiend

Vedci vôbec po prvý raz nasnímali veľkého hlavonožca v jeho prirodzenom prostredí.

(Zdroj: Cunemi Kubodera / Discovery Channel)

Niekedy pred dvadsiatimi rokmi bol Gordon Robertson jedným z miestneho ľudu Haisla, pôvodných obyvateľov kanadskej Britskej Kolumbie.

Spomínal na moment, ktorý zmenil celé jeho detstvo. Keď sa ako malý chlapec jedného dňa vybral na severné pobrežie, na miesto, kde sa bežne chodieval hrávať, vo vode neďaleko brehu si všimol divoký zápas. Vodnú hladinu zrazu prerazila orka, kosatka dravá.

V spŕške vody zmietaná životným zápasom bojovala s obrovským kalmárom, ohromným hlavonožcom.

Kosatka zrejme napokon zvíťazila. O malú chvíľu nato totiž more vyplavilo na breh jedno z chápadiel. Malý Robertson ho vzal domov a matka z neho uvarila večeru.

V prirodzenom prostredí

Nech už je tento príbeh opísaný denníkom New York Times skutočný, alebo je to len miestna legenda, dobre hovorí o tom, ako málo vieme o niektorých z najväčších obyvateľov morských hlbín.

Fakty
Kalmáre
  • Desaťramenné dvojžiabrovce, hlavonožce.
  • Majú osem kratších a dve dlhšie ramená.
  • Patria medzi morské predátory, mäsožravce.
  • Nevie sa presne, koľko rokov sa môžu dožiť.
  • Chytľan obrovitý alebo tiež kalmár obrovský môže zrejme narásť na dĺžku štrnásť až dvadsať metrov. O dvadsaťmetrových tvoroch sa skôr špekuluje.
  • Čiastočne dokážu meniť farbu a zrejme vidia aj v blízkom infračervenom spektre.
  • Prvé zmienky o obrovských morských tvoroch sú už z antiky, prvé zábery mŕtvych tvorov z druhej polovice 19. storočia.
  • Prvé živé tvory sa podarilo nasnímať začiatkom minulého desaťročia.

Ozrutné mäkkýše, ktoré zapĺňajú námornícke príbehy o stratených lodiach už od čias vikinských ciest, pritom skutočne jestvujú. No morskí biológovia sa s nimi stretli len niekoľkokrát. More buď vyplavilo ich pozostatky, alebo ich našli v žalúdkoch veľrýb.

Zmena však nastala tento rok v lete. Podľa pripravovaného dokumentu na Discovery Channel sa vedcom vôbec po prvý raz v histórii podarilo nasnímať kraka v jeho prirodzenom prostredí.

Pravdepodobne stále mladého, no aj bez hlavných ramien aspoň trojmetrového kalmára, ktorého ponorka sledovala do hĺbky takmer jedného kilometra. Potom im tvor v morských hlbinách zmizol.

Oči ako hlava

„Uloviť“ veľkého kalmára v jeho prirodzenom prostredí sa vedci snažia už desaťročia. Posledné roky im v tom pomáhajú aj podvodné roboty a ponorky či rôzne návnady.

Napriek tomu sa to až do roku 2012 nikomu nedarilo. Tímu biológa Cunemi Kuboderu z japonského Národného vedeckého múzea nevyšla zhruba stovka pokusov. No zostupovali do oceánskej hĺbky znovu a znovu, až kým sa trpezlivosť vedcom nevyplatila.

„Ak sa veľmi snažíte a pri ponore robíte množstvo hluku, používate jasné biele svetlo, potom kalmár nepríde do vašej blízkosti,“ hovorí vedec pre agentúr Reuters. „Takže takto sme uvažovali. Usadili sme sa v tme, používali sme pre ľudí neviditeľné infračervené svetlo a čakali.“

Hlavonožec sa napokon objavil. Bolo to niekde v hĺbke 630 metrov pod hladinou, a nebola to najväčšia známa príšera. No vedci konečne vystopovali tvora v jeho prirodzenom prostredí.

Mal približne tri metre, no už niekde prišiel o svoje dve najdlhšie chápadlá, s ktorými by dosahoval asi osem metrov. A jeho oči boli veľké asi ako ľudská hlava.

„Je to jednoducho vizuálny predátor,“ zdôrazňuje pre Los Angeles Times morský biológ Edie Widder. „Preto nám toľko unikal. Pretože vždy, keď sme sa vydali na výpravu, uvidel naše výrazné svetlá a držal sa v diaľke.“

Normálne okolie

Nové zábery nie sú prvým potvrdením existencie bájnych tvorov. Nórske mýty z trinásteho storočia napríklad rozprávajú o morských príšerách, krakoch, ktoré útočili na lode. Neďaleko Antarktídy zase novozélandskí rybári našli vo svojich sieťach asi desaťmetrového hlavonožca.

Vedci sa tiež stretli s vyplavenými chápadlami, veľrybári s kúskami tela v žalúdkoch týchto morských cicavcov. A paleontológovia narazili na skamenelinu tvora, ktorý sa dokonca mohol živiť niektorými dávnymi spoluobyvateľmi sveta.

No až dosiaľ nik tieto tvory nenasnímal živé tam, kde normálne žijú.

„Preto sme boli všetci takí uchvátení tým, ako ten tvor vyzeral,“ dodáva pre americký denník Widder. „Akoby bol vytvorený z kovu. A akoby svoju farbu menil zo striebornej na zlatú. Jednoducho úchvatné.“

Dokument opisujúci pátranie po tajomnom obyvateľovi morí by mohla televízia odvysielať už koncom januára. Je však otázkou, či ho 27. januára budeme môcť vidieť aj na Slovensku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Víkend

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Pri plošnom testovaní sa využívajú antigénové testy.
Premiér Igor Matovič a minister obrany Jaroslav Naď.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Testovanie nie je hlasovanie, dajte sa otestovať

Je dôležité, aby štát dokázal otestovať všetkých, ktorí chcú byť zodpovední.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Rozprávky SME

Najmúdrejšia sestra (číta Robert Roth)

Klasické rozprávky (nielen) pre vaše deti.

Rozprávky SME | podcast

Neprehliadnite tiež

Podcast Tech_FM

Čierne diery sú aj také, aké by nemali byť

Čo nás učí gravitačná astronómia.

Sonda OSIRIS-REx.