. Čoskoro nato však prišli aj so starostlivosťou o svoje potomstvo a zodpovednosť prebrali aj zaň.
So vznikom miest a štátov pri hmyze aj u ľudí sa podľa vzoru kást spoločenstvo rozdelilo a zodpovednosť sa preniesla od tých, ktorí získavajú (lovia, zberajú) k tým, ktorí prijímajú. Ľudia túto zodpovednosť povýšili na zodpovednosť tých, ktorí kupujú a volia.
Už nie je ako u dávnych kráľov dôležité, kto vzácneho tigra uloví – stačí ho kúpiť. Nie je ani dôležité, aký je kto človek, rozhoduje jeho „volebný program“.
S vynálezom internetu a píplmetrov sa však zodpovednosť preniesla na toho, kto sa pozerá. Je to kvantový svet: vlastným pohľadom meníme každodennú realitu. Pozeráme na hlúpu stránku, sledujeme hlúpy seriál? Vyrába sa len kvôli nám – náš pohľad, naladenie našej stanice zaznamenal čítač.
Práve sme volili reklamu na danom programe? Aj keď si nič spomenuté nekúpime, svojím pozeraním sme podporili vysielanie. Nakúpili sme zadarmo. Ale pozor, v tomto obchode kupujeme pre celé Slovensko - aj pre naše deti.
V skutočnosti tak postupne, krok za krokom preberáme zodpovednosť za celý zložitý svet. Aj za rastliny, ktoré nám umožňujú dýchať, aj za príživníkov, ktorí nám dýchanie sťažujú.
Je preto pre nás také ťažké prijať, že Slovensko je v prvom rade krajina, ktorej dominuje les, rastliny a až potom nasledujeme my, zodpovední ľudia? Prírodu síce nevlastníme, ona vlastní nás, no zodpovednosť za ňu máme my. Lebo presne k tejto úplnej zodpovednosti (aj na ústavnej úrovni) vedie dôsledná veda.
Autor: Peter Vršanský, paleontológ
