BRATISLAVA. Niektoré sú ohromné, rozsiahle rozpálené gule plynu krúžiace blízko pri iných hviezdach. Iné zase drobné, zmrznuté svety kdesi ďaleko od materského Slnka.
Medzi nimi veľké aj malé, nudné aj zaujímavejšie planéty, zrejme aj so svojimi vlastnými mesiacmi, pár dokonca krúžiacich v zóne, kde by mohla tiecť voda. Takéto rôznorodé sú vesmírne telesá, ďaleké exoplanéty, ktoré jestvujú v našej galaxii.
Americký vesmírny lovec planét Kepler teraz pridal ďalších takmer päť stoviek kandidátov na nový kozmický svet. A astronómovia navyše vyrátali, že len v Mliečnej ceste môžu byť desiatky miliárd planét, pričom veľké množstvo sa môže ponášať na Zem.
Stovky kandidátov
Fakty
Exoplanéta
- Extrasolárna planéta je planéta, ktorá obieha inú ako našu hviezdu.
- V súčasnosti poznáme 854 exoplanét a len Kepler má viac ako 2700 kandidátov.
- Objavujú sa zvyčajne vďaka ich prechodu popred hviezdu alebo vďaka ich gravitačnému vplyvu na materské slnko.
„Kepler už objavil veľké množstvo viackandidátnych systémov,“ hovorí vo vyhlásení NASA planetárny vedec Jack Lissauer. „Práveže podstatné množstvo exoplanét sídli v takýchto multiplanetárnych sústavách. To napokon súhlasí aj s tým, čo vieme o našom vlastnom planetárnom susedstve.“
Astronómovia z celého sveta sa teraz zišli na výročnom stretnutí Americkej astronomickej spoločnosti. Už dávnejšie zistili, že kamenisté planéty by nemuseli krúžiť relatívne blízko pri hviezde, a naša slnečná sústava môže byť skôr galaktickou výnimkou.
Túto hypotézu podporujú aj noví kandidáti. Okrem aktuálnych výsledkov zo zariadenia Kepler však vedci na konferencii zverejnili aj niektoré štatistické výpočty.
Na základe už známych objavov lovci exoplanét napríklad odhadli, koľko a akých planét by mohlo krúžiť v našej galaxii. A zistili, že výnimkou by zrejme bola skôr hviezda bez vlastnej sústavy.
„Zistili sme, že výskyt malých planét okolo veľkých hviezd sa veľmi podcenil,“ hovorí pre National Geographic astrofyzik Francois Fressin. „V skutočnosti zakaždým, keď sa pozriete na hviezdnu oblohu, tak takmer pri každej hviezde sa pozeráte na planetárny systém.“
Malý výsek
Vesmírne observatórium Kepler hľadí len na malý kúsok oblohy. Sleduje zhruba 150-tisíc hviezd v súhvezdí Labuť, no napriek tomu už narazilo na takmer tri tisícky planetárnych kandidátov.
Fressinov tím sa teda rozhodol preskúmať dostupné dáta a vďaka svojmu novému softvéru zistil, že každá šiesta hviezda podobná Slnku zrejme má pri sebe malú kamennú planétu. A zhruba polovica takýchto hviezd pravdepodobne má aj planétu veľkú ako Zem.
„Skutočná sila je v štatistike,“ dodáva pre magazín Science Fressin. „Predpokladáme, že väčšina planét veľkých ako Zem je pevná. Je však priskoro povedať, koľko z nich sa nachádza v obývateľnej zóne.“
Kozmickí tuláci
Aj pevné, kamenisté planéty sú však v skutočnosti iba malým kúskom vesmírnej planetárnej skladačky. Prirátať k nim totiž treba nielen ďalšie miliardy obrov, akým je planéta Jupiter. Ale aj exotické exoplanéty odstrelené preč od svojich sĺnk.
Podľa zistení astronómov väčšina hviezd jestvuje ako dvojhviezda, binárny systém. A počítačové modely ukazujú, že v takomto prípade planétam hrozí vysoké riziko, že ich druhá z hviezd vystrelí do medzihviezdneho priestoru. Vedci tak odhadujú, že našou galaxiou môžu putovať až miliardy takýchto planetárnych tulákov.
V porovnaní s takýmito zisteniami je potom naša vlastná slnečná sústava celkom nudným miestom. Pre nás našťastie.
Život hľadajme na mesiaci
Mesiace pri veľkých planétach by mohli byť dobrým miestom na život.
BRATISLAVA. Tá predstava z hollywoodskeho veľkofilmu Avatar nemusí byť úplne scestná. Pri obrovskej plynnej planéte, ktorá krúži v správnej vzdialenosti okolo svojej hviezdy, môžu jestvovať mesiace. A aj keď superplanéta nie je práve dobrým miestom na život, jej mesiace môžu byť.
„Jupiter má niekoľko veľkých, na vodu bohatých mesiacov,“ vysvetľuje pre Daily Telegraph oxfordský astronóm Chris Lintott. „Predstavte si, že by ste tento systém pritiahli do teplého regiónu, kde je teraz Zem. Nevideli by sme Europu a Callisto, ale svety s riekami, jazerami a rôznymi druhmi prostredia.“
Vedci odhadujú, že práve podobné exomesiace by mohli byť ideálnymi kandidátmi na hľadanie života. Začať by sme tak mohli napríklad s novoobjavenou exoplanétou PH2 b.
Je veľká asi ako Jupiter a krúži okolo svojej hviezdy v obývateľnej zóne. Navyše, túto planétu pomohli objaviť amatéri z planethunters.org.
Tomáš Prokopčák
