Recenzia: Dishonored je dobrodružná akcia ako zo starej školy

Kritický nedostatok inovatívnych hier sa niesol celým minulým rokom a až na pár výnimiek to zachraňovali nezávislí vývojári.

Dishonored je jedným z veľkých projektov, ktorý dokazuje, že herný svet sa nerúti do záhuby lineárnych akčných hier, či Free 2 Play projektov. Stále môžeme naraziť na hry, ktoré majú svoje nezameniteľné čaro.

Infikovaný Dunwall

Krátky úvod, v ktorom sa z obľúbenca cisárovnej stane štvaná zver, je hádam jediným príjemne pôsobiacim prostredím. Očistenie mena a hľadanie vrahov cisárovnej sa odohráva priamo v meste Dunwall, ktoré postihla morová epidémia.

Ulicami sa tiahne skľučujúca atmosféra, stovky hladných krýs a množstvo násilníkov, na ktorých nemá kto dohliadnuť. Prázdne byty po obetiach moru sú v tom lepšom prípade vykradnuté a porozbíjané. V niekoľkých z nich zostali pozostatky ich pôvodných majiteľov aj s mrazivými zápismi v denníkoch.

Mestu vládne niekoľko skupín, s ktorými sa dá veľmi ľahko prísť do konfliktu. Stráže tu nikomu nepomôžu a na vás ako hľadaného zabijaka idú pripravenou zbraňou.

Tieň je váš pomocník

Zakrádaním sa v tieni bočných ulíc a chodieb strávite väčšiu časť hry. Teda pokiaľ sa nerozhodnete pre trochu nudnejšiu cestu akčného hrdinu. Spôsobov ako hru dohrať je mnoho, no práve tichý zabijak si ju užije najviac.

S ním je väčšia pravdepodobnosť nájdenia všetkých predmetov, vylepšení, alebo zápisov, ktoré ozrejmujú pozadie celého príbehu. Tajne vypočuté rozhovory nie sú dôležité, no v niektorých prípadoch môžu byť drobnou pomôckou pri ďalšej ceste.

Ani pri tichom zakrádaní sa nevyhnete nutnosti odstránenia nepriateľa. Výstrel z hlučnej zbrane priláka ďalších nepriateľov a tak sa vašim obľúbeným spojencom stane krátky meč a v neskoršej časti hry aj schopnosť odstránenia mŕtveho tela nepriateľa.

Vylepši si svojho hrdinu

Špeciálne schopnosti hlavného hrdinu sú dôležitou súčasťou hry. Vylepšujú sa s pomocou získaných rún, z ktorých niektoré sú schované na veľmi ťažko dostupných miestach.

Ich hľadanie ale stojí za to. S pomocou schopností sa dá ovládnuť zviera či človek, rýchlejšie sa regeneruje zdravie, prípadne sa zabitý nepriateľ premení na prach.

Práve posledná schopnosť sa osvedčí pri tichom štýle hrania. Stráže totiž nie sú slepé a mŕtvy kolega im príde trochu podozrivý. Následné spustenie alarmu dokáže skomplikovať pokojný postup v hre.

Váš štýl hrania sa navyše dokáže globálne odraziť na samotnej hre. Agresívny štýl vyvolávajúci chaos je možno v daný moment zábavný, no jeho neskoršie následky sa vám páčiť nemusia.

K počítaču je milosrdný

Grafická stránka hry Dishonored je netypická. Čisto technický pohľad odhalí množstvo nedostatkov pri detailoch modelov a textúr, čo je ale odsunuté do pozadia netradičným výtvarným štýlom a zmyslom pre detail.

Určitý odklon od realizmu hre iba prospieva a odlišuje ju od množstva titulov, ktoré sa snažia byť čo najvernejšie realite.

Príjemným zistením je nenáročnosť na výkon počítača. Unreal Engine 3 má za sebou roky vývoja a je skvelo optimalizovaný.

Pre extrémne rozlíšenie 2560×1440 bodov s aktivovaným vyhladzovaním hrán postačí bežný štvorjadrový procesor a grafická karta strednej triedy GeForce GTX 660 - všetko je plynulé aj pri nastavení maximálnych detailov.

Je to hlavne zábava

Zábava, postavená na otvorenom štýle samotného hrania. Postupovať môžete maximálne humánnym spôsobom bez zbytočného zabíjania, môžete sa zahrať na nahnevaného Ramba, alebo proste využívať možnosti podľa aktuálnej situácie.

Táto rôznorodosť dokáže zachrániť od určitého stereotypu. Nudí vás už zdĺhavé skrývanie sa v bočných uličkách? Dajte si na chvíľu pauzu a ten nelegálny liehovar okoreňte pušným prachom.

Dishonored určite nie je dokonalou hrou a hlavne veľké očakávania môžu za niektoré kritické hodnotenia. Nám sa Dishonored veľmi páčil a sme radi, že tu okrem stého pokračovania Call of Duty máme poriadnu hru, pri ktorej treba aspoň trochu premýšľať.