Aké boli skutočné konce sveta?

Niekoľkokrát v dejinách našej planéty nastalo masové vymieranie. Život si však vždy našiel novú cestu.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - WIKIMEDIA)

Je to obrovská katastrofa. Priletí ohromné nebeské teleso a narazí do našej planéty silou, akú sa ľudstvu ešte dlho nepodarí napodobniť. Prípadne vybuchnú veľké supervulkány, zapália svoje okolie a do vzduchu uniknú nielen plyny zo sopiek, ale napríklad aj oxid uhličitý z vrstiev plných uloženého uhlia.

Alebo sa zrúti morské podložie či permafrost a do atmosféry sa dostane rozsiahle množstvo metánu. Skleníkového plynu, ktorý je rádovo väčším problémom než práve oxid uhličitý. To všetko sa už v dejinách našej planéty stalo.

No vždy po takomto „konci“ sveta nasledoval aj rozmach nového života, nových druhov a nových vládcov planéty.

Útok z kozmu

Stačí sa držať vedeckých dôkazov. Nálezy z rôznych období Zeme ukazujú, že vývoj nových živočíšnych či rastlinných druhov má vždy navrch. A to dokonca aj v prípadoch, keď nastane masové vymieranie a z našej planéty zmizne takmer všetok život.

Stalo sa to napríklad pred takmer štyristo miliónmi rokov. Zrazu zmizlo z nám dostupných fosílnych záznamov asi štyridsať percent morského života. Svet pravdepodobne zasiahla nejaká rozsiahla katastrofa – zrejme dopad obrovského, možno desaťkilometrového kozmického telesa. Do Zeme vrazila skala z kozmu.

Vedci si totiž všimli, že marocké vrstvy sedimentov staré zhruba 380 miliónov rokov sú akési zvláštne. Vyzerajú ako pozostatky po ohromnej explózii a majú čudné magnetické vlastnosti.

„Neznamená to, že dopad vyhubil všetky tvory, no je tu náznak, že to mohlo mať čosi spoločné,“ hovoril pred rokmi pre magazín Nature Brooks Ellwood. „Zatiaľ nevieme, kde dopadol, no možno ho raz nájdeme.“

Otázkou zostáva, či takýto dopad naozaj predstavoval globálnu katastrofu. Či prípadný asteroid alebo kométa neboli „príliš“ malé. A či takéto vymieranie – naznačené navyše v nedokonalých a náhodných paleontologických nálezoch - nie je v dejinách úplne normálne.

Smrteľné uhlie

Čosi skutočne hrozné sa však určite stalo pred 250 miliónmi rokov. Na prelome prvohôr a druhohôr došlo k tomu, čo dnes voláme Veľké permské vymieranie. Toto najväčšie a zatiaľ stále najhoršie vymieranie v histórii našej planéty sa odohralo na prelome triasu a permu. Z planéty vtedy zmizlo 96 percent všetkých vodných organizmov a 70 percent stavovcov na súši. Skončil takmer všetok zložitejší život.

Potiaľto sa vedci zhodujú. Oveľa väčším problémom je otázka, čo sa vlastne stalo? Bol to obrovský dopad kozmického telesa? Uvoľnil sa metán? Alebo vulkanické explózie v sibírskych oblastiach vypustili len ťažko predstaviteľné množstvá smrteľných plynov? Kombinácia tohto všetkého?

Štúdia zo začiatku roku 2011 v magazíne Nature Geoscience hovorí, že problémom mohlo byť aj uhlie. Odborníci už dlho tvrdia, že spúšťačom udalosti boli zrejme sopky alebo supersopka na Sibíri. V oblasti sa po povrchom totiž ukrýva niekoľkokilometrová vrstva stuhnutej lávy, ktorá naznačuje prírodnú katastrofu rozmerov, ktorým vedci dlho nechceli uveriť.

Paleobiológovia sa domnievajú, že samotný výbuch na zahubenie života potreboval ešte čosi ďalšie. Buď globálne požiare, alebo ďalší faktor, ktorý pomohol zmeniť klímu tak, že takmer nič v nových podmienkach neprežilo. A Stephen Grasby spolu so svojim tímom hovoril, že našli riešenie. Uhlie.

Nové metódy chemickej analýzy ukázali, že 250 milión rokov staré vrstvy popola v Arktíde v sebe obsahujú podobné stopy, aké zostávajú po spaľovaní uhlia v dnešných tepelných elektrárňach.

V nich sa totiž v skutočnosti používa špeciálna zmes, a tá mohla v minulosti planéty vzniknúť aj prirodzene. Keď sa horúca magma dostala do vrstiev uhlia, nastali ideálne podmienky pre budúci smrtiaci problém. Stačil potom iba spúšťač, vulkán a až do stratosféry sa dostali tmavé oblaky plynu. Už po výbuchu sopky by nasledovali kyslé dažde a ozónová diera, takto sa k tomu navyše pridal toxický lietajúci popol.

„Toto je prvý skutočný dôkaz spaľovania uhlia v tej dobe,“ dodáva pre Nature Grasby.

Koniec jašterov

Asi najpopulárnejšie vymeranie nastalo niekedy pred 65 miliónmi rokov. Vtedy skončil – z nášho pohľadu zrejme našťastie – svet dinosaurov. Veľké jaštery nahradili v tej dobe ešte len malinké cicavce.

Medzi odborníkmi prevažuje názor, že sa za to môžeme poďakovať asteroidu, ktorý narazil do Yucatánskeho polostrova. Vesmírne teleso mohlo mať najmenej desať kilometrov.

Nie všetci súhlasia. Známa paleontologička Gerta Kellerová z Princetonskej univerzity už roky tvrdí, že časovo dopad telesa s koncom dinosaurov nesedí. Vrty v mexickom kráteri naznačujú, že medzi udalosťami prebehlo najmenej 300-tisíc rokov. Asteroid mal dopadnúť skôr.

Kellerová si myslí, že svet jašterov ukončila podobná udalosť, aká sa stala aj počas veľkého permského vymierania. Príčinou mali byť vulkány v dnešnej Indii.

Nech už dinosaury vyhubilo čokoľvek, koniec ich sveta otvoril dvere tomu nášmu. Z malých bezvýznamných cicavcov sme sa napokon stali aj my ľudia.

Najčítanejšie na SME Tech


Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Valach: Ak Saganovi niekto nepomáha a prešprintuje ho, divák to vidí

Dva roky za sebou priviedol Ján Valach ako tréner mužskej reprezentácie Petra Sagana k titulu majstra sveta.

DOMOV

Na smrti trojročného chlapca má podiel nemocnica, zle ho liečila

Úrad zistil, že nitrianska nemocnica v liečbe chlapca pochybila.

KULTÚRA

Argentínsky kritik pre SME: Slováci, zostaňte takí, akí ste

Prestížne americké médiá chvália Učiteľku.

Neprehliadnite tiež

Morský koník ako zberač odpadu a smutný osud tigra. Pozrite si finalistov o najlepšieho fotky prírody

Wildlife Photographer of the Year organizuje Prírodopisné múzeum v Londýne.

Cesty na zmenu klímy nie sú pripravené, asfalty nevyhovujú

Na plánované fungovanie ciest je dnes už príliš teplo.

YouTube končí s platenými kanálmi, ľudí nezaujali

Výpadky príjmov majú tvorcom obsahu nahradiť nové projekty.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  5. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  6. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  8. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  9. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  10. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  1. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  2. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  5. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  6. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  7. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  8. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 17 682
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 651
  3. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 3 241
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 977
  5. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 202
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 2 076
  7. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 022
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 812
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 309
  10. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 231