Aké boli skutočné konce sveta?

Niekoľkokrát v dejinách našej planéty nastalo masové vymieranie. Život si však vždy našiel novú cestu.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - WIKIMEDIA)

Je to obrovská katastrofa. Priletí ohromné nebeské teleso a narazí do našej planéty silou, akú sa ľudstvu ešte dlho nepodarí napodobniť. Prípadne vybuchnú veľké supervulkány, zapália svoje okolie a do vzduchu uniknú nielen plyny zo sopiek, ale napríklad aj oxid uhličitý z vrstiev plných uloženého uhlia.

Alebo sa zrúti morské podložie či permafrost a do atmosféry sa dostane rozsiahle množstvo metánu. Skleníkového plynu, ktorý je rádovo väčším problémom než práve oxid uhličitý. To všetko sa už v dejinách našej planéty stalo.

Článok pokračuje pod video reklamou

No vždy po takomto „konci“ sveta nasledoval aj rozmach nového života, nových druhov a nových vládcov planéty.

Útok z kozmu

Stačí sa držať vedeckých dôkazov. Nálezy z rôznych období Zeme ukazujú, že vývoj nových živočíšnych či rastlinných druhov má vždy navrch. A to dokonca aj v prípadoch, keď nastane masové vymieranie a z našej planéty zmizne takmer všetok život.

Stalo sa to napríklad pred takmer štyristo miliónmi rokov. Zrazu zmizlo z nám dostupných fosílnych záznamov asi štyridsať percent morského života. Svet pravdepodobne zasiahla nejaká rozsiahla katastrofa – zrejme dopad obrovského, možno desaťkilometrového kozmického telesa. Do Zeme vrazila skala z kozmu.

Vedci si totiž všimli, že marocké vrstvy sedimentov staré zhruba 380 miliónov rokov sú akési zvláštne. Vyzerajú ako pozostatky po ohromnej explózii a majú čudné magnetické vlastnosti.

„Neznamená to, že dopad vyhubil všetky tvory, no je tu náznak, že to mohlo mať čosi spoločné,“ hovoril pred rokmi pre magazín Nature Brooks Ellwood. „Zatiaľ nevieme, kde dopadol, no možno ho raz nájdeme.“

Otázkou zostáva, či takýto dopad naozaj predstavoval globálnu katastrofu. Či prípadný asteroid alebo kométa neboli „príliš“ malé. A či takéto vymieranie – naznačené navyše v nedokonalých a náhodných paleontologických nálezoch - nie je v dejinách úplne normálne.

Smrteľné uhlie

Čosi skutočne hrozné sa však určite stalo pred 250 miliónmi rokov. Na prelome prvohôr a druhohôr došlo k tomu, čo dnes voláme Veľké permské vymieranie. Toto najväčšie a zatiaľ stále najhoršie vymieranie v histórii našej planéty sa odohralo na prelome triasu a permu. Z planéty vtedy zmizlo 96 percent všetkých vodných organizmov a 70 percent stavovcov na súši. Skončil takmer všetok zložitejší život.

Potiaľto sa vedci zhodujú. Oveľa väčším problémom je otázka, čo sa vlastne stalo? Bol to obrovský dopad kozmického telesa? Uvoľnil sa metán? Alebo vulkanické explózie v sibírskych oblastiach vypustili len ťažko predstaviteľné množstvá smrteľných plynov? Kombinácia tohto všetkého?

Štúdia zo začiatku roku 2011 v magazíne Nature Geoscience hovorí, že problémom mohlo byť aj uhlie. Odborníci už dlho tvrdia, že spúšťačom udalosti boli zrejme sopky alebo supersopka na Sibíri. V oblasti sa po povrchom totiž ukrýva niekoľkokilometrová vrstva stuhnutej lávy, ktorá naznačuje prírodnú katastrofu rozmerov, ktorým vedci dlho nechceli uveriť.

Paleobiológovia sa domnievajú, že samotný výbuch na zahubenie života potreboval ešte čosi ďalšie. Buď globálne požiare, alebo ďalší faktor, ktorý pomohol zmeniť klímu tak, že takmer nič v nových podmienkach neprežilo. A Stephen Grasby spolu so svojim tímom hovoril, že našli riešenie. Uhlie.

Nové metódy chemickej analýzy ukázali, že 250 milión rokov staré vrstvy popola v Arktíde v sebe obsahujú podobné stopy, aké zostávajú po spaľovaní uhlia v dnešných tepelných elektrárňach.

V nich sa totiž v skutočnosti používa špeciálna zmes, a tá mohla v minulosti planéty vzniknúť aj prirodzene. Keď sa horúca magma dostala do vrstiev uhlia, nastali ideálne podmienky pre budúci smrtiaci problém. Stačil potom iba spúšťač, vulkán a až do stratosféry sa dostali tmavé oblaky plynu. Už po výbuchu sopky by nasledovali kyslé dažde a ozónová diera, takto sa k tomu navyše pridal toxický lietajúci popol.

„Toto je prvý skutočný dôkaz spaľovania uhlia v tej dobe,“ dodáva pre Nature Grasby.

Koniec jašterov

Asi najpopulárnejšie vymeranie nastalo niekedy pred 65 miliónmi rokov. Vtedy skončil – z nášho pohľadu zrejme našťastie – svet dinosaurov. Veľké jaštery nahradili v tej dobe ešte len malinké cicavce.

Medzi odborníkmi prevažuje názor, že sa za to môžeme poďakovať asteroidu, ktorý narazil do Yucatánskeho polostrova. Vesmírne teleso mohlo mať najmenej desať kilometrov.

Nie všetci súhlasia. Známa paleontologička Gerta Kellerová z Princetonskej univerzity už roky tvrdí, že časovo dopad telesa s koncom dinosaurov nesedí. Vrty v mexickom kráteri naznačujú, že medzi udalosťami prebehlo najmenej 300-tisíc rokov. Asteroid mal dopadnúť skôr.

Kellerová si myslí, že svet jašterov ukončila podobná udalosť, aká sa stala aj počas veľkého permského vymierania. Príčinou mali byť vulkány v dnešnej Indii.

Nech už dinosaury vyhubilo čokoľvek, koniec ich sveta otvoril dvere tomu nášmu. Z malých bezvýznamných cicavcov sme sa napokon stali aj my ľudia.

Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Najčítanejšie na SME Tech


Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Trump zrušil summit, čo bude ďalej? Štyri scenáre vývoja

Možné je všetko. Že sa nezmení prakticky nič, ale aj to, že vypukne vojna.

SVET

Minister Stropnický: Politiku ovládol kazisvet, odchádzam

Politici sa len tvária, že riešia problémy občanov, to ja neviem, hovorí.

Stĺpček Osmelené

Máme sa tu tak dobre, že náš najväčší problém sú interrupcie?

To, o čom sa treba rozprávať, je sexuálna výchova a prevencia.

KOMENTÁR DÁVIDA TVRDOŇA

Zuckerberg sa vysmial Európe nevídaným spôsobom

Opäť sme sa nič nové nedozvedeli.

Neprehliadnite tiež

Ako si vybrať najlepší fotoaparát podľa toho, čo chcete fotiť

Od lacných kompaktov až po drahú zrkadlovku. Poradíme vám, ako si vybrať dobrý fotoaparát.

PlayStation 5 príde zrejme o tri roky, Sony sa chce sústrediť na hry

Súčasná konzola vstupuje do poslednej fázy životného cyklu.

PODCAST ZOOM

Štartujeme Zoom, nový denný vedecký podcast denníka SME a Rádia_FM

Zoom bude každý deň, prinesie vedecké správy vo forme podcastu a zaznie aj v rannom vysielaní Rádia_FM.

Vedci spustia lov na Lochnesskú príšeru. Budú hľadať DNA

Žiadne pátranie doteraz nepotvrdilo existenciu záhadného tvora.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že máte zdravé srdce? Skontrolujte si ho zadarmo
  2. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach?
  3. Všetko, čo rodiny milujú
  4. Nižšie náklady vo firme? Tri tipy, kde sa dá ušetriť
  5. Ako dlho trvá vybavenie hypotéky? Zopár dní, ale aj pár týždňov
  6. Trpký darček od vlády: prichádza nová 8 % daň z poistiek
  7. Vynovená OMV v Košiciach ponúka príjemnú atmosféru i nové služby
  8. Keď Slováci krotia morský vietor
  9. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti?
  10. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali
  1. Trpký darček od vlády: prichádza nová 8 % daň z poistiek
  2. Ako dlho trvá vybavenie hypotéky? Zopár dní, ale aj pár týždňov
  3. Všetko, čo rodiny milujú
  4. Bratislava má najmodernejšiu linku na triedenie surovín
  5. Vynovená OMV v Košiciach ponúka príjemnú atmosféru i nové služby
  6. Nižšie náklady vo firme? Tri tipy, kde sa dá ušetriť
  7. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti?
  8. Keď Slováci krotia morský vietor
  9. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach?
  10. Park pod Kolibou prepája mesto s prírodou
  1. Pätnásť destinácií na letnú dovolenku s odletom z Bratislavy 24 482
  2. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti? 23 033
  3. Trpký darček od vlády: prichádza nová 8 % daň z poistiek 9 863
  4. Chystáte výlet do Rakúska? Toto miesto má najlepšie zážitky 9 736
  5. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach? 4 472
  6. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali 4 220
  7. Ste si istí, že máte zdravé srdce? Skontrolujte si ho zadarmo 4 049
  8. Ako vzniká jeden z najkvalitnejších kolagénov na Slovensku? 3 805
  9. Jozef Bíreš: Čerstvé potraviny sú pre človeka najhodnotnejšie 2 636
  10. Unikátne defilé vojenskej techniky na zemi aj vo vzduchu 2 490