SME

Svet obdivuje Nikolu Teslu. Až po jeho smrti

Miluje ho internet aj fanúšikovia konšpiračných teórií. No Nikola Tesla bol najmä veľký vynálezca.

(Zdroj: WIKIMEDIA)

Hoci sa v školách ešte stále učí viac o Edisonovi než o Teslovi, v Amerike sa ľudia nedávno poskladali miliónom dolárov na založenie Teslovho múzea, ktoré bude na mieste jeho niekdajšieho laboratória.

Organizátor zbierky, známy autor komiksov Matthew Inman, nazval Teslu najväčším geekom, čo je pojem, ktorým sa v IT komunite v dobrom zmysle slova označujú trochu strelení experti.

S vlnou záujmu o geniálneho vynálezcu, ktorý prežil celý život v celibáte, sa dostávajú na povrch aj špekulácie. O jeho tajných vynálezoch, páde Tunguzského meteoritu či údajných mimozemšťanoch.

Raz budú mobily

Ale najprv k faktom: Teslov elektromotor je stále najrozšírenejším, jeho princíp sviečky sa dodnes používa a automobiloch.

Tesla skúmal röntgenové lúče o rok skôr ako Röntgen (aj keď pravdepodobne netušil, čo presne robí), pohrával sa aj s myšlienkou zosilňovača a princípmi, z ktorých neskôr vznikli mikrovlnky, radar, laser či úsporná vákuová žiarovka bez vlákna. Neónkou si v pracovni svietil možno už o štyridsať rokov skôr, ako sa začali priemyselne vyrábať.

Okrem toho bol Tesla aj výnimočným vizionárom: „Budú sa používať malé vreckové prístroje, prekvapujúco jednoduché v porovnaní s naším dnešným telefónom. Budeme schopní vidieť a počuť vzdialené udalosti ako inauguráciu prezidenta, športové zápasy, následky pustošivým zemetrasení alebo hrôzy vojen, ako keby sme boli priamo pri tom,“ napísal už pred viac ako sto rokmi.

Iné jeho vízie vzbudzujú nádej, ale doteraz sa pre ne nenašiel ten správny výklad, ktorý by priniesol ich realizáciu. Tesla napríklad tvrdil, že raz sa bude dať bezdrôtovo prenáša energia všade po svete.

„Neviem si predstaviť žiadny technický pokrok, ktorý by účinnejšie prispel k zjednoteniu ľudstva a zároveň lepšie hospodáril s ľudskou energiou.“

Bez rodiny a bez peňazí

Tesla bol myšlienkami možno až príliš ďaleko v budúcnosti, čo sa odrážalo v jeho každodennej prítomnosti.

Komerčne využil len málo zo stoviek svojich registrovaných patentov. Milión dolárov, ktoré dostal za striedavý prúd, bol prakticky jeho jediným veľkým honorárom za nejaký patent, vďaka ktorému si mohol postaviť vlastné laboratórium.

Jeho osobný život bol tiež pod vplyvom jeho génia. Už ako dieťa mal takú silnú predstavivosť, že mu robilo problém rozoznať, ktoré predmety si len predstavuje a ktoré reálne existujú.

„To mi pôsobilo veľké ťažkosti a úzkosti, snažil sa zo svojho prekliatia vyslobodiť,“ napísal.

Až v dvanástich rokoch sa vraj naučil potláčať priveľmi silné predstavy. Obrovská fantázia mu však zostala, keď v dospelosti dával dokopy svoje prístroje, mal ich jednotlivé súčasti len v hlave, nemusel si ich nijako zakresľovať, rátal všetko v hlave, bez tabuliek či logaritmických pravítok.

Tesla začal kariéru v telefonickej spoločnosti v Budapešti v roku 1881. Tu sa začal zaoberať rotujúcim magnetickým poľom. Bol to práve vynález indukčného motora, ktorý ho preslávil.

Tesla verzus Edison

V roku 1884 odišiel Tesla do Ameriky a symbolicky úplne bez peňazí. Aj to málo, čo mal, mu v prístave pred vyplávaním lode ukradli. Zamestnal sa v dielni Thomasa Edisona, ktorý bol v tom čase už aj významným podnikateľom.

Keď mu Edison odmietol vyplatiť sľúbenú odmenu za ním navrhnuté zlepšenia v elektrických strojoch, Tesla od neho s hnevom odišiel, hoci v dôsledku toho istý čas musel doslovne kopať kanály.

Rivalita medzi týmito dvomi vedcami neskôr vypukla najmä vďaka tzv. vojne prúdov, teda bojom medzi zástancami jednosmerného a striedavého prúdu. Tesla presadzoval lepší model, ktorý sa nakoniec presadil.

Svoje prvé laboratóriá si založil v Colorado Springs. Neskôr sa s pomocou bankára J. P. Morgana pustil do obrovského projektu 57-metrovej tzv. Wardenclyffeskej veže na Long Islande.

Tá mala vraj dokázať možnosť bezdrôtovej distribúcie elektrickej energie na veľké vzdialenosti. Morgan však veľmi skoro prestal veriť v realizovateľnosť jeho nápadov a od financovania Teslových pokusov upustil. Gigantická veža bola zbúraná za prvej svetovej vojny, aby nemohla slúžiť na orientáciu nemeckých plavidiel.

FBI a konšpirácie

Medzi vojnami sa Tesla prakticky uzavrel pred verejnosťou, jeho jedinou verejnou činnosťou boli tlačovky, ktoré organizoval každoročne, aby verejnosť informoval o svojich výskumoch.

O jeho vynálezoch sa aj vďaka nim šírili rôzne fámy. Nečudo, že po jeho smrti sa o jeho pozostalosť začala zaujímať FBI, ktorú prilákali predovšetkým správy o jeho prácach na „lúčoch smrti“. Dodnes sa nevie, kde jeho návrhy bájnej zbrane skončili - a či vôbec niekedy jestvovali.

Počas studenej vojny sa dokonca šírili správy, že ich majú Sovieti. Teslova osobnosť láka konšpiračné teórie, jeho pokusom sa niekedy pripisuje dokonca aj výbuch v Tunguskej tajge. Aj vysokofrekvenčný program HAARP skúma podobné fenomény ako Tesla pred rokmi v Colorade.

Tesla mal fenomenálnu pamäť, bol polyglotom, hovoril ôsmimi jazykmi vrátane češtiny, nikdy nemal žiadne hoby, nevedel, čo je to zábava, spával vraj dve hodiny denne, vraj neveľmi dbal na osobnú hygienu.

Pravdepodobne trpel obsedantno-kompulzívnou chorobou, neznášal oválne predmety ani dotyk vlasov, nerád podával ruky a bol prenasledovaný číslom tri.

S vedou a bez ženy

Tesla žil len v hoteloch, nikdy sa neoženil, hoci viaceré ženy boli doňho vášnivo zaľúbené. Tvrdil, že kým pre výtvarníka , spisovateľa či hudobníka je manželstvo užitočné, lebo mu poskytuje inšpiráciu, keby sa vynálezca oddal žene, musel by sa vzdať cieľa svojho živote.

Pripustil však, že je to škoda, lebo aj vynálezcovia sa niekedy cítia osamelí. Priatelil sa však veľmi intenzívne s Markom Twainom, neskôr s básnikom a mystikom Georgeom Sylvestrom Viereckom.

Zomrel 7. januára 1943 v hoteli New Yorker ako 86-ročný. Na niekoho môže pôsobiť ako Cimrman obiehajúci márne patentové úrady päť minút po.

Veľa nápadov – najznámejším príkladom sú asi patenty vedúce k rádiu - však jednoducho iní ukradli jemu. Hovorí sa, že v roku 1915 mal dostať Nobelovu cenu za fyziku, avšak spoločne s rivalom Thomasom Edisonom. Tak ju mali vraj nakoniec odmietnuť.

Zoznam jeho verejných pôct nie je dlhý - na jeho počesť bola pomenovaná jednotka magnetickej indukcie, nazvali po ňom letisko v Belehrade, postavili mu aj monument pri Niagarských vodopádoch a v New Yorku, jeho meno má aj kráter na Mesiaci či planétka.

Vynálezy a záhady

Striedavý prúd

Striedavý prúd sa dnes používa v bežných domácich spotrebičoch. Ale ešte pred začiatkom minulého storočia sa elektrina šírila káblami na jednosmerný prúd, ktoré museli byť oveľa hrubšie ako dnešné nosiče, dochádzali pri nich k oveľa väčším stratám a navyše pri akomkoľvek skrate vyhorelo celé vedenia od elektrárne až k používateľovi. Z jednej pokazenej lampy sa spravidla chytil celý dom.

Za to, že môžeme plne využívať dobrodenia elektrickej energie, vďačíme práve Nikolovi Teslovi. On totiž skonštruoval prvý generátor na striedavý prúd.

V roku 1887 podpísal zmluvu s Georgeom Westinghouseom, ktorý bol konkurentom Edisonových General Electric. Edison investoval veľmi veľa peňazí do prevodových sústav na jednosmerný prúd, preto sa snažil očierniť nový systém tvrdením, že zabíja.

Zaplatil si dokonca v denníkoch antireklamu o škodlivosti striedavého prúdu, na ktorú využil fakt, že na striedavý prúd napojili aj jedno elektrické kreslo. Tesla mu však vrátil útok pozitívnou reklamou.

Na svetovej výstave v Chicagu v roku 1893, ktorú celú vysvietil, zaviedol do svojho tela striedavý prúd, až žiarovka začala svietiť po dotyku jeho ruky, aby dokázal, že jeho prúd nie je nebezpečný.

V roku 1896 firma Westinghouse Electric Corporation uviedla s Teslovými transformátormi do prevádzky veľkú elektráreň na Niagarských vodopádoch. Nové generátory potom začali postupne vytláčať tie edisonovské, jednosmerné.

Rádio

Za vynálezcu rádia sa bežne považuje Guglielmo Marconi. Tesla však údajne už v roku 1900 získal dva základné patenty na bezdrôtový prenos elektrickej energie pomocou antény.

Teslu veľmi nahnevalo, keď za vynález rádia dostal Nobelovu cenu v roku 1909 Marconi. Právne spory medzi týmito mužmi trvali desaťročia. Tesla tvrdil, že Marconi používa až 17 jeho patentov, ale keďže mal Marconi väčší spoločenský vplyv, najvyšší súd dal za pravdu Teslovi až v roku 1943, teda po Teslovej smrti.

Súd však zároveň rozhodol, že jeho rozhodnutie sa nijako nevzťahuje na tvrdenie, že Marconi ako prvý uskutočnil rádiový prenos. Neskôr si dal Tesla patentovať aj prístroje, ktoré poslúžili aj pri vývoji televíznych prijímačov.

Už v roku 1917 publikoval Tesla prvé princípy budúcich radarov.

Bezdrôtový prenos elektrickej energie

Tesla sledoval stacionárne vlny, ktoré vznikajú pri búrke, a skúšal ich vyrobiť aj v laboratórnych podmienkach.

Veľmi skoro zistil, že atmosférou možno preniesť energiu. Do dejín vedy vošli hlavne jeho pokusy v laboratóriách na Long Islande, ktoré postavil v roku 1898 a kde sa venovali vysokým a rádiovým frekvenciám striedavého prúdu.

Chcel otestovať aj možnosti bezdrôtového prenosu elektrickej energie. Obrovskou medenou guľou, gigantickou cievkou, ktorý nazval „zväčšujúci vysielač", naháňal strach svojim susedom, lebo výboje, ktoré vysielali, dosahovali aj 60 metrov.

Malo sa mu údajne podariť na vzdialenosť viac ako 40 km zažať 200 žiaroviek bez akéhokoľvek drôtu.

Záhadný elektrický pohon

Vynález akéhosi zázračného zdroja pre elektrické autá patrí k záhadným Teslovým vynálezom. V počiatkoch automobilizmu sa elektrické autá tešili veľkej popularite. Boli tiché, ich nevýhodou však bolo, že nedokázali dosiahnuť väčšiu rýchlosť ako 60 km a, samozrejme, mali aj obmedzený dojazd - okolo 150 km, a teda autá sa museli nabíjať celú noc.

Tesla mal v roku 1931 do jedného testovaného elektrického automobilu údajne namontovať nejaké trubky a rezistory kúpené v najbližšom obchode a vyhlásiť: „Tak, a už tu máme elektrinu.“

Auto riadené elektromotorom potom vraj išlo aj rýchlosťou 140 km a počas týždenného testovania ho nebolo treba vôbec dobiť. O tomto „zázraku“ sa písalo v miestnych novinách.

Človek nie je obyčajná hmota

Vedecké vynálezy neboli jedinou oblasťou, ktorej sa venoval. Teslu veľmi zaujímali aj širšie filozofické otázky ďalšieho rozvoja ľudstva. Za najúžasnejší a najkomplexnejší vynález považoval ľudský život a veril v jednotu sveta.

Dokonca tvrdil, že metafyzické dôkazy, ktoré prinášajú ľudstvu rôzne náboženstvá, nie sú jediný spôsobom, ako ju dokázať. „Človek nie je obyčajnou hmotou zloženou z rotujúcich atómov a molekúl, ale je to hmota, ktorá obsahuje aj isté vyššie kvality tvorivých princípov života,“ napísal.

Niektoré jeho názory by sme dnes zaradili medzi okultizmus typu New Age: „Nemusíme neuvážene zavrhnúť existenciu organizovaných bytostí, ktorých podstatou môže byť plynná látka, ba aj niečo ešte éterickejšieho, len preto, že sa ich podmienky líšia od toho, čo si v živote dokážeme predstaviť. Dokonca si nemôžeme byť stopercentne istí, že tieto bytosti nie sú tu, v našom svete, medzi nami, len že ich nedokážeme zaznamenať,“ napísal v roku 1900 do traktátu Problematika zvyšovania energie ľudstva.

Zameral sa predovšetkým na možné získavania energie zo slnka, vody, vetra, ale analyzoval aj geotermálnu energiu. Hoci v tom čase bolo ešte vyčerpanie uhoľných ložísk v nedohľadne, tvrdil však, že je povinnosťou voči budúcim generáciám zabrániť barbarskému mrhaniu týmto cenným materiálom.

„Tí, ktorí prídu po nás, budú potrebovať viac paliva ako my, mali by sme teda nechať uhlie tak, a zapriahnuť slnečnú energiu,“ navrhoval už na prelome minulého storočia.

Predpovedal nástup éry hliníka, kritizoval aj plytvanie železom na vojnové účely. Dávno pred vynájdením atómovej bomby uvažoval aj nad budúcnosťou vojenských konfliktov: „Možno sa dá argumentovať, že zdokonalenie zbraní s ohromnou ničivou silou prispeje k zastaveniu vojen. Aj ja som si to dlho myslel, ale také vynálezy nezastavia vojny, len zmenia ich podoby.“

Zaujímali ho dokonca aj možnosti výroby umelej stravy či zúrodňovania pôdy dusíkom zo vzduchu, zdôrazňoval potrebuje čistej vody pre ľudstvo. Už pred viac ako sto rokmi sa prihováral za vegetariánsku stravu, aby prestal svojvoľné a kruté vybíjanie zvierat, ktoré je deštruktívne pre našu etiku. Venoval sa aj úvahám o dynamickom koncepte gravitácie.

Vedel, že svet nie je celkom otvorený jeho úvahám. „Predpokladám, že mnohí ľudia, čo nie sú pripravení na tieto výsledky, ktoré sa mne zdajú prosté a zrejmé, ich budú považovať len za fantazírovanie nevhodné pre praktické využitie,“ vyjadril sa o svojich experimentoch. Prácu vedca preto prirovnal k práci záhradníka, ktorý sadí stromy, aj ten pripravuje cestu tým, čo prídu po ňom.

Zuzana Uličianska

Hlavný zdroj: Nikola Tesla a jeho tajné vynálezy, David Hatcher Childress, Citadella (2012)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu