SME
Štvrtok, 13. august, 2020 | Meniny má ĽubomírKrížovkyKrížovky

Posielame balón do stratosféry, povolenie už máme

Z balóna sa o dva týždne pokúsime nakrútiť unikátne zábery a poslať fotografie.

Baumgartnera znovu nepošleme, do stratosféry poletia noviny.Baumgartnera znovu nepošleme, do stratosféry poletia noviny. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ - SITA/AP)

O dva týždne vám prinesieme dobrodružnú vedu v priamom prenose. Z balóna sa pokúsime nakrútiť unikátne zábery a poslať fotografie.

BRATISLAVA. Budeme vtedy oslavovať dvadsať rokov SME.

A práve 15. januára v spolupráci s rádioamatérmi z stsproject.net chceme pripraviť online prenos z letu meteorologického balóna do stratosféry.

Pokúsime sa tiež o slovenský rekord a z blízkeho vesmíru pošleme digitálne obrázky. Azda to bude z výšky desiatok kilometrov.

V module STS-2, ako misiu voláme, budú najmenej dve HD videokamery. Budú sledovať let a mali by nahrať unikátne zábery Slovenska.

Okrem nich pošleme do stratosféry aj fotoaparát a zariadenie na posielanie fotografií. Ak sa experiment vydarí, bude to prvý slovenský prenos fotografií zo stratosféry. Technológiu v súčasnosti iba testujeme .

Na SME.sk by ste mali okrem videí zo štartu vidieť naživo aj údaje, ktoré bude modul vysielať.

„Je skvelé, že dokážeme prenášať namerané údaje na zem, sledovať, ako sa balón pohybuje,“ hovorí Radim Mutina, šéfkonštruktér misie.

„Vieme sledovať, ako rýchlo balón stúpa alebo klesá, kde sa práve nachádza či ako sa mení teplota vzduchu.“

Z dvoch na 12 metrov

Fakty
STS-2 a SME
  • Štart je naplánovaný na výročie denníka SME. Letieť chceme 15. januára.
  • Náklad do stratosféry vyniesie balón naplnený héliom alebo vodíkom.
  • Let by mohol trvať zhruba dve hodiny.
  • Súčasťou nákladu bude titulná strana SME a bryndzové halušky.

Po viac ako hodinovom lete stratosférický balón praskne a náklad STS-2 bude klesať na padáku. Ešte predtým sa však nosný balón z dvoch metrov zväčší na dvanásť, až ho napokon vnútorný tlak roztrhá.

Hore ho zrejme vynesie vodík, keďže vhodné hélium je momentálne nedostatkovým tovarom v celej Európe.

Samotný pád nadol bude najskôr veľmi rýchly, keďže padák začne fungovať až vo výške 17 až 20 kilometrov. Potom však zariadenie spomalí a po desiatkach minút pristane.

Medzičasom vyrazí záchranná skupina, ktorá bude pomocou GPS náklad sledovať.

Povolenie už máme

Let do stratosféry je stále experiment. Pokaziť sa môžu desiatky vecí, no napriek tomu by mal slúžiť na spopularizovanie vedy a technológií.

Slovenskí vedci nám napríklad budú vysvetľovať, čo sa deje nad krajinou vo výške desať, dvadsať a možno až tridsať kilometrov. Študentom by samotný let mohol spestriť hodiny fyziky a geografie.

„Je malá pravdepodobnosť, že sa niekto z nás osobne dostane na hranice vesmíru,“ dodáva Mutina. „Prostredníctvom takéhoto letu máme príležitosť sa blízkeho vesmíru aspoň dotknúť.“

V súčasnosti už máme na pokus povolenie od Leteckého úradu. Aby sme neohrozili lietadlá nad Slovenskom, štart budeme koordinovať práve s riadením letovej prevádzky. A preto budeme štartovať ráno.

Stratosféra našu planétu chráni

Pôsobí ako prirodzená obrana pred ultrafialovým žiarením, ale aj pred stratou vody.

PRAHA, BRATISLAVA. Atmosféra našej planéty sa člení na päť základných vrstiev. V dvoch najspodnejších troposfére a stratosfére sa sústreďuje viac ako 99 percent všetkej hmoty vzduchového obalu Zeme.

Práve tieto dve vzduchové vrstvy, navzájom oddelené pomerne výraznou teplotnou hranicou, ovplyvňujú náš život asi najvýznamnejšie. Kým však v troposfére vznikajú všetky procesy a deje, ktoré súvisia s počasím a klímou, stratosféra predstavuje úplne odlišný svet.

Svoju nižšie ležiacu susedku totiž chráni nielen pred zničujúcim pôsobením zhubného ultrafialového žiarenia, ale aj pred stratou drahocennej vody.

Bráni úniku vody

Názov stratosféra sa odvodzuje od latinského slova stratus alebo stratum a znamená vrstva. Stratosféra sa totiž na rozdiel od troposféry vyznačuje tým, že vzduch je tu vo vertikálnom smere usporiadaný do stabilných vrstiev, ktoré sa navzájom len minimálne premiešavajú.

Vzduch sa tam pohybuje najmä v horizontálnom smere, pričom prevažuje pohyb smerom od rovníka k pólom. Paradoxom tiež je, že teplota vzduchu s rastúcou výškou neklesá. Dokonca sa v porovnaní s troposférou javí ako teplejšia vrstva, keďže na okraji troposféry býva aj mínus päťdesiat či až mínus osemdesiat stupňov.

Vďaka tejto anomálii tak stratosféra blokuje akékoľvek ďalšie výstupné pohyby vzduchu vznikajúce v troposfére.

Znamená to, že letné búrky, ktoré vznikajú ako dôsledok zahrievania zemského povrchu slnečným žiarením, by v podmienkach nejestvujúcej stratosféry rástli do výšky aj desiatok kilometrov. Zem by v priebehu niekoľkých stoviek tisíc až miliónov rokov takto mohla prísť o všetku vodu na zemskom povrchu.

Ozón a ochladzovanie

Kľúčový v stratosfére je ozón. Ten nielenže pohlcuje UV žiarenie a chráni zemský povrch pred nebezpečným pôsobením, ale funguje aj ako silný skleníkový plyn.

Teplo šíriace sa z nižších vrstiev atmosféry, ale tiež to vznikajúce pri absorpcii ultrafialového žiarenia molekuly ozónu pohlcujú a ohrievajú vzduch vo svojom okolí. Vo výškach okolo 27 až 35 km tak vystupujú teploty vzduchu až k desiatim stupňom.

Stratosféra však podobne ako troposféra podlieha zásadným teplotným zmenám. V dôsledku redukcie ozónu v oblasti oboch zemských pólov v posledných 30 rokoch, ale aj stále sa zosilňujúcemu skleníkovému efektu troposféry teplota v spodnej stratosfére klesá.

Ochladzovanie stratosféry v poslednom období je navyše jedným z hlavných argumentov, čo podporuje teóriu o ľuďmi podmienenej klimatickej zmene.

Autor pracuje v Ústave fyziky atmosféry, AV ČR Praha.

Jozef Pecho

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: SME v stratosfére

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Potláčanie negatívnych pocitov ich neodoženie preč, môže ich podľa odborníkov ešte zosilniť.
Dnes píše Michal Vajdička

Keby som bol umelá inteligencia

Nakukal by som ľuďom bludy o očkovaní.

Ilustračné foto
Cynická obluda

Druhá vlna je tu!

A ako keby toto všetko nestačilo, ešte tu aj zúri koronavírus...