SME

Aký bude rok 2013 vo vede?

Vyčíňanie extrémneho počasia a otepľujúca sa planéta, ale aj žiarivá kométa a skúmanie koreňov človeka.

(Zdroj: SITA/AP)

Taký bude podľa magazínu New Scientist „vedecký“ rok 2013.

1.Divoké počasie a topiaca sa Arktída

Nedá sa to povedať naisto. No jestvuje viacero náznakov, že aspoň niečo z extrémneho počasia môže súvisieť s postupujúcou klimatickou zmenou.

Najväčšie obavy spôsobuje stav na severe našej planéty. Arktída pritom ovplyvňuje počasie aj v Európe vrátane Slovenska. V oblasti dochádza k rekordným úbytkom ľadu, čo zase teší ťažobné spoločnosti či lodných prepravcov, ktorým to otvára nové trasy. Zároveň sa však v okolí polárneho kruhu rýchlo šíria nové, invazívne druhy, ktoré vytláčajú pôvodné rastliny a zvieratá.

Vedci predpokladajú, že budúci rok bude najteplejším, odkedy to vieme odmerať. Dôvodom budú slnečné maximum aj fenomén El Niňo. V samotnej Arktíde však bude naďalej ustupovať ľad a predpokladá sa, že v lete by mohol úplne zmiznúť už v roku 2016.

Topiaci sa ľad na severe môže spomaliť morské prúdy, výsledkom by však paradoxne mohlo byť divokejšie a chladnejšie počasie v Európe v zime či významné suchá v lete.

2.Liečenie „umelými“ kmeňovými bunkami

Pri ich získavaní nepotrebujete pracovať s plodmi. Stačí vziať dospelé bunky a šikovným zásahom ich zmeniť na takzvané indukované pluripotentné kmeňové bunky. Bunky, ktoré sa dokážu zmeniť na iné bunky v tele, a tak pomáhať a liečiť.

Na budúci rok by mali prví pokusní „pacienti“ dostať práve takúto liečbu. V Spojených štátoch by mali odštartovať klinické testy, ktoré môžu viesť k liečbe chorých, čo po inej liečbe potrebujú zdravé krvné doštičky. A práve tie by mali vznikať z iných buniek.

Spočiatku však takúto „liečbu“ dostanú zdraví dobrovoľníci. Ak sa osvedčí a ukáže sa pre ľudí ako bezpečná, nový prístup k medicíne by sa mohol dostať aj k tým, ktorí to najviac potrebujú.

3.Najlepšia mapa vesmíru

Európsky vesmírny ďalekohľad Planck sa do kozmu vybral už v roku 2009 a niekoľkokrát ukázal, že funguje. Vesmírne zariadenie, ktoré skúma reliktové žiarenie – stopy po vesmíre len krátko po veľkom tresku – by malo začiatkom budúceho roka priniesť aj svoju prvú kompletnú mapu oblohy.

Astronómovia a astrofyzici pritom očakávajú, že teleskop môže ukázať odpovede na niektoré záhady kozmológie, prípadne položí nové otázky. Planck nám napríklad lepšie ukáže, ako sa rozpínal raný vesmír a ako je možné, že zo singularity vznikol ten rozsiahly kozmos, ktorý nás obklopuje. A prečo našťastie vyzerá inak, ako hovoria niektoré naše zákony.

Ďalekohľad by tiež mohol lepšie ukázať, aký je vo vesmíre pomer medzi „normálnou“ hmotou, tmavou hmotou a tmavou energiou.

4. Priletí superkométa

Bude to ohromné kozmické divadlo. V druhej polovici budúceho roka sa na oblohe objaví žiarový objekt, ktorý v istom okamihu môže naoko „svietiť“ výraznejšie ako Mesiac v splne.

Kométu C/2012 S1 ISON vedci objavili len tento rok v septembri a jej dráha naznačuje, že k Slnku sa najviac priblíži 28. novembra. Ak teleso zrejme z Oortovho mraku na samom konci našej slnečnej sústavy tento prelet okolo našej hviezdy prežije, k Zemi sa najbližšie dostane na Druhý sviatok vianočný.

Kozmický objekt na svojom prvom prelete okolo našej hviezdy budeme môcť pozorovať aj voľným okom, a to až do januára 2014. Bude najjasnejším podobným objektom, aký ktokoľvek z nás zažije.

5.Curiosity dorazí do cieľa

Možno to bola najpopulárnejšia vedecká misia tohto roka. Najskôr v auguste na Marse divoko pristál, potom sa chvíľku rozhliadal, testoval svoje prístroje, zhotovil niekoľko úchvatných snímok seba aj svojho okolia. A potom sa kozmický rover Curiosity vybral na cestu naprieč suchou, studenou a naoko mŕtvou planétou.

V strede budúceho roka vozidlo veľké asi ako osobný automobil, no s jadrovým palivom dorazí do oblasti Aeolis Mons (Mount Sharp), kde sa má uskutočniť hlavná, vedecká časť jeho misie. Niekoľkokilometrový vrch, zrejme nakopené sedimenty majú prezradiť, aké na červenej planéte panovali podmienky počas jej dávnej minulosti. A či boli na Marse vhodné aj pre prípadný mikroskopický život, keďže o dávnej vode na Marse už vieme.

Misia má tiež ukázať prítomnosť organických látok na Marse a základných chemických stavebných kameňov života. A práve takéto výsledky by mali prísť už na budúci rok. V skutočnosti by totiž bolo skôr prekvapením, ak by Curiosity na Marse žiadne organické látky nenašlo.

6.Korene človeka v Ázii

Moderný človek pochádza z Afriky. Ale keby sme sa zahľadeli hlbšie do minulosti, našu pozornosť by sme zrejme mali obrátiť na Áziu. V Barme paleontológovia objavili takmer štyridsať miliónov rokov staré pozostatky, ktoré hovoria príbeh o našich najdávnejších prapredkoch.

Boli to časy, keď sa ešte budúca vetva primátov oddeľovala od svojich zvieracích príbuzných. A na konci tejto vetvy sme dnes aj my, ľudia.

Hlavný zdroj: New Scientist, 22. december 2012, Issue number 2896/97

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Skúmali 40-tisíc ľudí.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu