Najskôr vyvŕtali dve drobné diery. Nie príliš veľké, také akurát, aby sa cez ne prepchala dvojica prístrojov. Šikovné robotické rameno a špeciálna kamera, zariadenie, ktoré trochu pripomínalo hada.
Americkí archeológovia sa pustili do štúdia čudnej hrobky. Miesto pod modernou budovou, na ktoré sa inak nedalo dostať. A tiež miesto, ktoré môže obsahovať prvé stopy po najranejšom kresťanstve.
Protesty ortodoxných
Napriek vyhrážkam od ortodoxných židovských skupín začali vedci z univerzity v Severnej Karolíne a s podporou miestnych izraelských úradov skúmať dávne nálezisko ešte z prvého storočia.
Práve tam, v neporušenej hrobke s netypickými nádobami zrejme narazili na vôbec prvé stopy nového, zvláštneho náboženstva posadnutého vzkriesením a spásou.
Na bočnej strane jednej z nádob uvideli neobvyklý obrázok. Ryba sa na ňom vynára z vody a v ústach drží človeka. Všade navôkol boli ďalšie podobné vyryté obrazy, ktoré už na prvý pohľad pripomínali biblický príbeh o Jonášovi a veľrybe. Príbeh, ktorý podľa odborníkov v ranom kresťanstve znamenal odkaz na vieru o vzkriesení z mŕtvych.
Zvláštnym však nebolo len samotné vyobrazenie. Ale najmä čas, v ktorom ho veriaci na svoje pozostatky použili. Hrobka bola totiž staršia ako z roku 70 nášho letopočtu. Ak majú vedci pravdu, toto bol prvý archeologický dôkaz existencie kresťanstva. Dôkaz starší ako samotné evanjeliá.
„Ak by niekto tvrdil, že našiel vyhlásenie o vzkriesení alebo Jonášov obrázok v židovskej hrobke z tohto obdobia, sám by som povedal, že to je nemožné,“ hovorí v tohtoročnom vyhlásení univerzity v Severnej Karolíne šéf miestnych religionistov James D. Tabor. „Náš tím niečomu podobnému neveril, ale dôkazy boli jasné.“
Samotná hrobka je svojím tvarom typická pre podobné jeruzalemské miesta zhruba z prvej polovice prvého storočia. Objavili ju začiatkom osemdesiatych rokov, no archeológovia miesto dodnes poriadne nepreskúmali.
Aj vďaka protestom náboženských skupín tak o najranejšom kresťanstve vedci veľa nevedia – ak sa teda nechcú spoliehať na náboženské texty. No nález znamená, že protokresťanstvo alebo nejaká podobná viera v tej dobe už v oblasti jestvovala.
Mal Ježiš ženu?
O skutočnom Ježišovi a jeho skutočnom živote viac hádame, ako by sme vedeli. Občas sa objavia tvrdenia, že ktosi objavil jeho hrob, inokedy aspoň schránku, kde boli kedysi uložené jeho pozostatky, kus kríža, kopiju či plátno, do ktorého ho zabalili.
V roku 2002 sa napríklad hovorilo o vápencovej pohrebnej schránke, podobnej, akú neskôr objavil Taborov tím. Táto však mala niesť aramejský nápis Jakub, syn Jozefov, brat Ježiša. Podľa štúdie v odbornom magazíne Biblical Archeology Review bolo pravdepodobné, že patrila Jakubovi z Nového zákona.
Problémom však bolo, že v schránke nezostal žiaden organický materiál vhodný na ďalšie testy. A pôvod schránky nebol veľmi presvedčivý, vedci z parížskej Sorbonny sa k nálezu dostali cez anonymného zberateľa, ktorý sa k predmetu údajne dostal cez priekupníka v Jeruzaleme.
Existuje pritom množstvo kvalitných podvrhov, s ktorými mávajú problémy aj samotní odborníci. Takto sa teraz pochybuje napríklad o pravosti papyrusu, ktorý mal údajne hovoriť o tom, že Ježiš mohol mať ženu. A ak by aj pravý bol, text by vravel len o tom, že niektorí raní kresťania verili, že Ježiš ženu mal a tá s ním „prebývala“.
Narodil sa skôr
Skutočné ťažkosti by sme však mali už pri tom, kedy sa historický Ježiš, ak vôbec žil, narodil. „Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ?" píše kresťanské Evanjelium podľa Matúša.
Sám kráľ Herodes pritom zomrel už v roku 4 pred naším letopočtom. Znamená to, že Ježiš sa nenarodil v roku nula či jeden, čo napokon vo svojej novej knihe tento rok pripustil aj sám pápež Benedikt XVI. Chyba zrejme vznikla ešte u Dionysiusa Exiguusa, mnícha a kňaza z prelomu 5. a 6. storočia, ktorý vytvoril systém Anno Domini.
„Pomýlil sa o niekoľko rokov,“ píše súčasný pápež v knihe Ježiš Nazaretský: príbehy detstva. „Skutočný dátum narodenia Ježiša bol o niekoľko rokov skôr.“
Dnes však nevieme ani to, či sa tak stalo naozaj niekedy v decembri. A či si skoré kresťanstvo tento dátum nezvolilo iba preto, že to bolo výhodné vzhľadom na rituály predchádzajúcich náboženstiev.
Všetko je čudné
Taborov tím ďalej skúma zvláštnu hrobku. Okrem človeka v ústach nejakej ryby prichádza ďalšie prekvapenie.
Na záberoch sa zrazu objavujú čudné nápisy, nezvyčajné v tejto dobe a na takomto mieste. Niektoré sú iba slovami v gréčtine či aspoň gréckymi písmenami. No na jednej schránke je celý text. Epitaf.
Božský Jehova vstal z mŕtvych, hovorí nápis podľa jedného z možných prekladov. „Všetko v tejto hrobke vyzerá nezvyčajne,“ dodáva Tabor, „najmä ak to porovnáte s normálnymi nálezmi zo židovských hrobiek z tohto obdobia.“
