NEW YORK, BRATISLAVA. V januári má Európska komisia povedať, či technologická spoločnosť Google zneužívala dominantné postavenie na trhu.
Potvrdil to podľa denníka The Financial Times eurokomisár pre hospodárske záležitosti Joaquín Almunia.
Brusel vyšetruje praktiky Googlu už dva roky. Chce získať dôkazy, či vyhľadávací algoritmus firma nenastavila tak, aby zvýhodnil ním preferované služby a reklamy. Ide o preferovanie sociálnej siete Google+ či Google Maps.
Radšej vlastné ako cudzie
To, že manipulácia je možná, priznali v roku 1998 zakladatelia Googlu Larry Page a Sergey Brin. „Do vyhľadávača môžeme pridať faktor, ktorý zvýhodní priateľské firmy na úkor konkurenčných,“ povedali na Stanforde, keď bol Google garážovou firmou.
Za 15 rokov firma Google predbehla internetových vereránov Yahoo aj Microsoft a získala monopol. V Európskej únii ovláda 93 percent trhu vo vyhľadávaní, v oblasti online reklamy 90 percent. Google vládne v mobilnom vyhľadávaní, kde cez systém Android ovláda 98 percent trhu.
Konkurenciu likviduje
Komisia prešetruje podnety, podľa ktorých niektoré webové stránky pri vyhľadávaní Google bezdôvodne degradoval na nižšie pozície bez relevancie článkov, obmedzil a podmienil si obchodné dohody na príjmoch z reklamy.
V januári očakáva, že firma predloží opatrenia, ktorými urovná spory a uvoľní trhový priestor pre konkurenčné firmy. Tie inak radšej kúpi, ako by ho mali ohroziť.
Keď Google vznikol, jeho zakladatelia si spísali princípy, ktorými sa budú riadiť. Štvrtý bod v etickom kódexe znel: Demokracia na webe funguje. Paradoxne práve tento bod Brusel napadol.
Google má monopol aj v združovaní údajov, na základe ktorých vie cieliť reklamu. Vytvoril si tak cenné aktívum, lebo vie o užívateľovi všetko: cez Gmail, YouTube, Google Reader, Google+ aj samotný vyhľadávač.
Vo februári prepukol škandál, keď Google sledoval aj používateľov iPhonov, ktorí používali vyhľadávač Safari. Ochranu proti sledovaniu Google bez problémov prelomil. Od Federálnej obchodnej komisie dostal pokutu 22,5 milióna dolárov.
V marci zmenil podmienky ochrany súkromia: 60 špecifických podmienok pre každú službu zjednotil do jednej. Zásadnou zmenou bolo, že dáta personalizoval a združil zo všetkých používaných služieb. Brusel žiada, aby na reklamné účely neboli dáta prideľované ku konkrétnemu človeku, ale aby boli anonymizované.
