Recenzia: Halo 4 je najkrajšia hra na Xbox

Bolo kedysi také obdobie. Doťahovanie sa, či hráč videohier by mal chcieť radšej PlayStation od Sony, alebo Xbox od Microsoftu. A či jestvuje taký alebo onaký rozumný dôvod pre to či ono zariadenie. Určite by sa našli ľudia, ktorí budú tvrdiť opak. Ale ak by ste takýto dôvod až dosiaľ nemali, nedávno sa jeden objavil: Halo 4.

Je to sympatické univerzum. A možno po svete z Mass Effect aj druhá najzaujímavejšia vedecko-fantastická herná sága súčasnosti - a tým myslíme sci-fi v jeho najčistejšej podobe.

Citlivý bojovník

Multimiliónová séria od Microsoftu (a iste, od Bungie a dnes 343 Industries) totiž nie je len obyčajná strieľačka z prvého pohľadu vrátane tankov, áut a lietajúcich zariadení. Okrem priamočiarej akcie totiž dokáže priniesť aj „skoropríbeh“, čudesné vedomie, že aj keď je vaša postava – prekvapivo v tomto žánri, že - dokonalým hrdinom, ste súčasťou čohosi väčšieho.

Všetko toto cítite aj vo štvrtom (v skutočnosti najmenej siedmom, ak zarátate aj stratégiu Halo Wars) pokračovaní série. Tentokrát tomu pomáha váš vzťah-nevzťah s Cortanou, integritu strácajúcou umelou inteligenciou, ktorá Master Chefa už dlhšiu dobu sprevádza.

Už bolo popísané veľa o tom, že motív vzťahu je pre túto hru možno ešte zaujímavejší ako ďalšia z mnohých záchran ľudstva, boja proti dávnemu nepriateľovi a „novej" rase, ktorá v princípe nahradí Covenantov.

Podstatné je však čosi iné. V konečnom dôsledku je to obrovská zábava, a možno najväčšia, akú ste nielen v prípade série Halo, ale možno aj v celom tomto roku na Xboxe mohli zažiť.

Ohromujúca grafika

Veľkou mierou sa na tom podieľajú dva kľúčové faktory tejto hry: ohromujúca grafika a strhujúci zvuk. Keď sa pomaly predierate džungľou, môžete si prezerať jednotlivé listy pohybujúcich sa rastlín, a takéto fanatické vyhrávanie sa s detailmi na videohernej konzole ste dosiaľ nemohli zažiť ani v toľko ospevovanom Crysis.

Halo 4 je zrejme najkrajšia hra, akú ste kedy na Xboxe mohli hrať - aj keď v tomto prípade iste platí to, že krása je subjektívny pojem.

No zakaždým, keď vstúpite do miestnosti, otvorí sa pred vami výhľad niekde v exteriéri či sa ocitnete v novom prostredí, najskôr len chvíľu hľadíte a pozeráte si detaily. Nevraviac a prestrihových scénach, kde fanatická práca s mimikou trochu pripomína L.A. Noir. Akurát tu od vás nik nechce zistiť, či vám do očí klamú.

Samozrejme, Halo 4 nie je príklad scenáristickej duchaplnosti. Zjednodušiť to v princípe dokážete na nasledujúce: nový (v skutočnosti veľmi starý) nepriateľ, hrozba pre ľudstvo ako také a nebojácny a správne tvrdohlavý bojovník, ktorý všetko a všetkých zachráni. Od doby rytierskych románov ľudstvo veľa nového nevymyslelo.

Ale ak hľadáte pod stromček zábavnú, strhujúcu a vizálno-zvukovo ohromujúcu FPS, nič lepšie (na Xboxe 360) v súčasnosti nejestvuje. A ak máte konzolu pripojenú k internetu, ďalšie hodiny môžete stráviť so Spartan Ops alebo v klasickejšom multiplayeri.

A my? My ideme hrať Halo 4 znovu a od začiatku. A potom zrejme zase znovu a od začiatku.