Vedecký skepticizmus je nepochybne motorom vedeckého bádania a invenčného myslenia. Ak sa máme vysporiadať s nejakým problémom, najlepším receptom je vyvážený skeptický pohľad.
Každá teória platí dovtedy, kým sa nepreukáže jej nesprávnosť. No prehnaný skepticizmus, ak je účelovo zneužívaný v situáciách, keď je spoločnosť nútená čeliť reálnym hrozbám, je veľmi riskantný podnik, ktorý sa nám nemusí vyplatiť.
Žijeme v dobe, ktorá nepraje hĺbavému analytickému premýšľaniu. Pravdou je, že našu pozornosť zväčša upútavajú veci veľké a rýchle, no niekedy sa stane, že zdanlivo veľké problémy, ktorým venujeme veľkú pozornosť, sú často len podružné.
Príkladom môže byť panika okolo Y2K, teda prechodu počítačových systémov do nového tisícročia. Ako sa nakoniec ukázalo, ku kolapsu informačných a elektronických systémov nedošlo ani v prípade, že sa nepodnikli žiadne opatrenia.
Rozhodne viac pozornosti by si zaslúžili problémy, ktoré nie sú síce na prvý pohľad zjavné, no majú tú nepríjemnú vlastnosť, že postupujúcim časom majú tendenciu zhoršovať ostatné problémy. Príkladom môže byť napríklad globálne otepľovanie, často bagatelizované ba až zosmiešňované početnými zástupmi takzvaných „vedeckých“ skeptikov.
Namiesto toho, aby poukazovali na skutočné nedostatky tejto teórie, vytvárajú ohlušujúci šum z informácií, ktoré sú jednak nepodstatné, ale často aj odborne nesprávne či dokonca smiešne.
Nečudo, že laik, vystavený takémuto náporu informácií rôznej kvality, nadobudne nakoniec dojem, že v tejto oblasti panuje v odbornej obci nejednotnosť. Opak je však pravdou.
Skepticizmus je skvelá vlastnosť, len s ním treba narábať veľmi opatrne, a predovšetkým, keď už chceme byť skeptikmi, preverujme si každú dostupnú informáciu a snažme sa ignorovať ten nepodstatný šum, ktorý nám podobne ako blízke stromy znemožňuje výhľad na celý les.
Autor: Jozef Pecho, klimatológ
