Klimatický summit sa znovu skončil dohodou o budúcej dohode. Skutočný pokrok v boji so zmenou klímy nepriniesol.
Pôvodný agentúrny text sme nahradili článkom z tlačeného vydania SME.
DAUHA, BRATISLAVA. Chudobné krajiny kričia na bohaté, aby im dali viac peňazí. Bohaté zase dookola opakujú, že nebudú donekonečna platiť za svoje hriechy z minulých storočí.
Čína, najväčší znečisťovateľ sveta a čochvíľa aj najsilnejšia ekonomika, sa tvári ako rozvojová krajina a ostrovné štáty v Tichomorí hovoria o bezpro?strednej hrozbe svojho zániku.
Aj tento rok takto vyzeral medzinárodný klimatický sum?mit. Stretnutie tisícok diplomatov, vedcov a mimovládnych organizácií zo všetkých krajín sveta sa dva týždne odohrávalo v katarskej Dauhe.
No kým niektorí politici hovoria o posune, odborníci zdôrazňujú, že svet sa len prizerá na čoraz horšiu situáciu. Jediným výsledkom konferencie OSN je tak len predĺženie Kjótskeho protokolu, ktorý nedodržiavajú všetky krajiny.
Miliardy, ktoré raz budú
„Už sme za bodom, keď ešte môžeme hovoriť o zmiernení vplyvov,“ zdôrazňuje podľa BBC Ronny Jume, ktorý na klimatickom summite zastupuje ostrovné Seychely. „Teraz sa nachádzame v období strát a poškodenia. Čo príde potom, deštrukcia?“
Práve deklaráciu, ktorá vôbec prvý raz spomína „straty a poškodenie“ považujú medzinárodní vyjednávači za úspech.
V skutočnosti neprináša žiadne konkrétne záväzky, len zdôrazňuje minuloročnú dohodu, že do roku 2020 bohaté krajiny budú rozvíjajúcim posielať zhruba sto miliárd dolárov ročne na boj s následkami klimatickej zmeny.
Spojené štáty si to predsta?vujú ako presunutie svojej humanitárnej pomoci, ktorú už dnes do sveta posielajú. V skutočnosti je tak tento záväzok výrazne nižší.
„Nedohodli sme sa ani na vytvorení novej inštitúcie,“ dodáva Ed Davey, sekretár OSN pre klímu. „Nie je na stole ani žiadny bianko šek.“
Kjóto pokračuje
Tento rok sa končí platnosť medzinárodného Kjótskeho protokolu, podľa ktorého sa krajiny zaviazali znížiť svoje emisie oxidu uhličitého v porovnaní s rokom 1990.
Európa, Austrália a niektoré rozvojové krajiny sa tento rámcový dohovor OSN rozhodli predĺžiť až do roku 2020.
O tri roky by pritom štáty mali začať pracovať na nástupcovi tejto zmluvy.
V skutočnosti niektorí najväčší znečisťovatelia vrátane Spojených štátoch k tomuto medzinárodnému záväzku nikdy nepristúpili.
Dohovor je tiež mierny na krajiny východnej Európy, ale aj Slovensko, pretože kritériom na znižovanie emisií oxidu uhličitého je začiatok deväťdesiatych rokov. V týchto krajinách sa však rozpadol ťažký priemysel, takže v skutočnosti znečisťujú – obzvlášť to platí v prípade Ruska - svoje prostredie viac.
„Ubezpečujem vás, že tu sme nechceli skončiť,“ hovorí pre New York Times Kieren Keke, minister zahraničia Nauru.
Ostrovnej republike spolu s ďalšími hrozí v prípade zvyšovania hladiny svetových oceánov zánik. „Kým to nebudú podporovať svetoví lídri, obzvlášť z krajín, ktoré sú najviac zodpovedné za krízu, každý ďalší rok bude neúspešný.“
