Je to čudný paradox. Akoby naša krajina nepotrebovala zelené pracovné miesta či čisté životné prostredie. Ak by ich totiž potrebovala, naši vládni predstavitelia by zrejme neignorovali žiadosti až prosby o podporu pre inovatívne solárne technológie.
Súčasné energetické zdroje sa míňajú príliš rýchlo a o životnom prostredí snáď ani netreba písať. Je preto otázkou, či chceme odovzdať budúcim generáciám našu planétu v lepšom stave, ako sme ju prebrali od našich predkov.
Slovensko je súčasťou medzinárodných záväzkov na podporu zelených technológií. Ich nepodporenie, nezáujem o inovatívne technológie a environmentálne projekty by mohla byť fatálna strategická chyba, ktorá sa nebude dať napraviť.
Zväčšovať sa môže tlak na znižovanie emisií skleníkových plynov, ktorý môže rásť so zvyšujúcou sa teplotou a znečisťovaním životného prostredia. Rásť bude aj túžba po energetickej bezpečnosti či diverzifikácii a dôvodom bude neustále rastúca cena fosílnych palív.
Vo vyspelých krajinách to už dávno pochopili. Zelené technológie sú technológiami blízkej budúcnosti, a vďaka skúsenostiam Nemecka by sa mohlo aj Slovensko naučiť, ako ich využívať.
Napriek negatívnym skúsenostiam je príliš skoro strácať nádej. Že sa niekto nájde, niekto, kto pochopí, aká jedinečná a neopakovateľná príležitosť sa v tejto oblasti ponúka.
Zelené technológie predstavujú v dnešnom svete ekonomickú silu. Je zrejme priskoro špekulovať, či po priemyselnej, alebo informačnej revolúcii príde revolúcia energetická. Ale ak by prišla, môžeme si dovoliť ju prespať? A budeme sa iba nečinne prizerať?
Autor sa venuje amatérskemu výskumu solárnych technológií.
Autor: Milan Drábik
