Záhada Tychovej smrti

Vedci nedávno zistili, že slávneho astronóma ortuť nezabila. Presnú príčinu skonu Tycha Brahe sa však možno nikdy na sto percent nedozvieme.

Tycho Brahe (1546 až 1601) bol jedným z najväčších astronómov v období pred vynájdení ďalekohľadu.(Zdroj: PROFIMEDIA)

Vedci nedávno zistili, že slávneho astronóma ortuť nezabila. Presnú príčinu skonu Tycha Brahe sa však možno nikdy na sto percent nedozvieme.

Jeho smrť je záhadou už vyše 400 rokov. Bola natoľko bizarná, že mnohí jej oficiálny dôvod spochybňovali už krátko po pohrebe. Už vtedy sa začali šíriť špekulácie, že ho zavraždili.

Plný mechúr

Všetko sa to začalo 13. októbra 1601. Tycho Brahe, slávny dánsky astronóm a jeden z najznámejších učencov Európy tých čias, žil už dva roky v Prahe. Z rodného Dánska ušiel, keď sa dostal do nemilosti nového kráľa Christiana IV.

Článok pokračuje pod video reklamou

V ten večer prišiel na hostinu do domu českého šľachtica Petra Voka z Rožmberka. Aj jeho nemenej slávny asistent Johannes Kepler spomínal, že počas večere sa Tychovi Brahe chcelo veľmi močiť. No aby neporušil vtedajšiu etiketu, zostal sedieť pri stole.

Brahe bol známy tým, že si rád dobre zajedol aj vypil, rovnako si pripíjal vínom aj na osudnej hostine. Potrebu ísť na záchod potlačil. „Aj keď pil viac ako rozšafne a cítil tlak v mechúre, menej ho trápilo jeho zdravie ako etiketa,“ napísal Kepler.

Keď večer prišiel Brahe domov, už sa vymočiť nemohol. Dánskeho astronóma začali trápiť ťažké bolesti, v delíriu mohol vymočiť iba niekoľko kvapiek. Po pár dňoch sa mu na chvíľu polepšilo, aby nakoniec 24. októbra zomrel.

Túto príhodu, ktorú spomínajú viaceré zdroje, niektorí spochybňujú, no ujala sa. Ako píše New York Times, Dáni ešte stále občas spomenú Tycha, keď sa musia ospravedlniť a odskočiť si v priebehu večere.

Hrobku Tycha otvorili pre výskum pred dvoma rokmi. FOTO MF DNES - MICHAL ŠULA

Teórie s vraždou

Braheho pochovali s poctami 4. novembra 1601 v pražskom Kostole Matky Božej pred Týnom na Staromestskom námestí.

Pikantnej smrti astronóma, ktorý v roku 1572 pozoroval prvú supernovu, čím zároveň narušil tézu, že hviezdna obloha je nemenná, však nie všetci veria.

Objavili sa teórie, že ho zavraždili ortuťou a hlavnými podozrivými nemal byť nikto menší ako nemecký astronóm Johannes Kepler a dánsky kráľ.

Slávny nemecký astronóm bol v tom čase jeho asistentom. Túžil sa dostať k jeho astronomickým výpočtom, takisto mať prístup k jeho laboratóriu a chemikáliám. Posledné Tychove dni strávil v jeho dome, čiže mal príležitosť ho otráviť.

Nemenej zaujímavá je teória aj o tom, že ho dal zabiť dánsky kráľ Christian IV. Za vlády jeho otca bol Brahe obľúbencom kráľovskej rodiny.

Dostal ostrov, kde mu postavili najväčšie výskumné stredisko, kde dánsky astronóm aj bez ďalekohľadu, ktorý vynašli až po jeho smrti, dospel k viacerým pozoruhodným objavom.

Po nástupe nového kráľa však upadol do nemilosti a musel z krajiny odísť. Podľa niektorých historikov za tým mohlo byť to, že Brahe mal pomer s kráľovou matkou a mal dokonca byť jeho skutočným otcom.

Kráľ si údajne najal zadlženého vzdialeného bratanca astronóma Erika Brahe. Ten bol s ním posledné dni pred smrťou a mal príležitosť nasypať mu jed do jedla.

Najnovší výskum

V posledných rokoch tieto teórie pomohli oživiť štúdie švédskych a dánskych vedcov. Tí v 90. rokoch skúmali pozostatky Tycha, ktoré exhumovali už v roku 1901. Napísali, že v jeho tele objavili ortuť. Malo jej byť také množstvo, ktoré by človeka zabilo.

Pred dvoma rokmi dovolili po dlhom naťahovaní opäť otvoriť jeho hrobku, aby preskúmali jeho smrť. Dánsko-český tím chcel definitívne určiť, či Braheho skutočne zabila ortuť. Nedávno zverejnili výsledky, ktoré túto možnosť vylúčili.

Dánsky archeológ Jens Vellev, ktorý viedol tím, pre SME napísal, že si je absolútne istý, že Tycha ortuť nezabila. V jeho brade a kostiach sa jej nenašlo toľko, aby mohla spôsobiť smrť.

V laboratóriách v dánskom Odense a českom Řeži použili vedci tri rôzne chemické kvantitatívne metódy. Analýza z kostí dokazuje, že dánsky astronóm sa nevystavil abnormálnej dávke ortuti v priebehu posledných piatich až desiatich rokov života. Analýzu zo zubov ešte nemajú hotovú.

„Od roku 1601 dodnes bolo toho veľa napísaného, ale nikto nemal poruke materiál v takom rozsahu ako teraz my,“ povedal Vellev, ktorý o komplikovanej histórii od Tychovho pohrebu cez vykopávky v roku 1901 až po súčasnosť píše knihu.

Predchádzajúce hľadania ortuti podľa Velleva neboli presné. „Vyšetrovania v Dánsku a Švédsku neboli kvantitatívne. Našli v jeho brade ´bodku´ ortuti, ale bola to len ´bodka´ a pochádzala zrejme z Tychových šiat,“ vysvetľuje Jens Vellev rozdiel medzi posledným a predchádzajúcimi výskumami.

Dánsko-český tím tiež objasnil jednu zaujímavosť zo života Tycha Brahe. Ten ako dvadsaťročný prišiel počas jedného súboja v hádke o matematický problém o špičku nosa. Nahradil ju kovovým a dlho sa tradovalo, že bola zo striebra alebo zo zlata. Posledné výskumy našli stopy, ktoré naznačujú, že nos mal iba z mosadze.

Vedci skúmali Tychove vzorky kostí, brady a zubov. FOTO MF DNES - MICHAL ŠULA

Vraždu vylúčiť nevedia

Ako skonal jeden z najslávnejších astronómov, však presne nevysvetľuje ani posledný výskum. Stále ho mohli zavraždiť, Vellev pripúšťa, že nemôže vylúčiť ani nejakú inú otravu.

„Dnes je, samozrejme, nemožné presne povedať, čo sa stalo v Prahe pred 400 rokmi,“ dodáva dánsky vedec.

„Nie som špecialista v medicíne, ale podľa môjho názoru zomrel prirodzenou cestou, možno na infekciu v močových cestách. Neverím však, že sa to dnes dá dokázať. Možno doktori v budúcnosti budú mať lepšie možnosti,“ dodal Jens Vellev.

Je tak možné, že pozostatky Tycha Brahe budú v budúcnosti skúmať ešte niekoľkokrát. Aspoň dovtedy, kým ľudí bude zaujímať, či slávny astronóm zahynul rukou nemenej slávneho učenca, dánskeho kráľa, alebo trochu nudnejšie – na problémy s mechúrom.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  2. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 31 232
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 22 197
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 21 070
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 11 341
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 7 116
  6. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 6 723
  7. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 4 417
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 668
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 835
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 124

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

Komentár Zuzany Kepplovej

Vieme, prečo Noční vlci kladú vence

Manévre sme videli kvôli utečencom i Sorosovi. Pri Vlkoch, nohy vyložené.

Neprehliadnite tiež

PODCAST ZOOM

Zoom: Globálne otepľovanie ukázali cyklistické preteky

Čo nám cyklistika hovorí o zmene klímy.

DETSKÁ RUBRIKA

Vzácny hlodavec, ktorý sa nepremnoží. Myšovka nie je myš

Myš domová často vrhne až osemkrát ročne, myšovka iba raz.