BRATISLAVA. Je to extrémne miesto. Deň sa tam s nocou strieda naoko nepravidelne, nejaký čas dokonca astronómovia verili, že sa možno ani nestriedajú. Rok tam trvá zhruba 88 dní, chvíľu je tam extrémne horúco a chvíľu zase ohromná zima.
Merkúr, prvá planéta našej slnečnej sústavy, je všetkým možným len nie miestom, kde by ste hľadali vodu či stavebné prvky života.
Americká vesmírna sonda Messenger však teraz na planéte objavila oboje. Na severnom póle drobnej planéty sa podľa jej prístrojov nachádzajú rozsiahle oblasti takmer čistého vodného ľadu. A tento ľad je občas obklopený materiálom, ktorý tvoria jednoduché uhľovodíky. Organické zlúčeniny, ktoré na Zemi sprevádzajú existenciu života.
Póly, krátery a ľad
Začiatkom deväťdesiatych rokov to bol ešte len dobrý teoretický koncept. Astronomické observatórium Arecibo namierilo svoj obrovský rádioteleskop k najbližšej planéte pri našej hviezde a snažilo sa preskúmať povrch tohto zvláštneho telesa.
Vedci si vtedy v dátach všimli rozsiahli svetlé oblasti na póloch planéty. To mohlo znamenať, že na planéte jestvujú miesta, kde stále existuje vodný ľad. Lenže mohlo to znamenať aj čosi iné: napríklad že portorický teleskop narazil na síru, ktorá by na snímkach vyzerala rovnako. Odpoveď mohla dať iba sonda, ktorá by sa na Merkúr pozrela zblízka.
Kozmický Messenger amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) napokon v marci minulého roka zaparkoval na obežnej dráhe sivej planéty. Niekoľko jeho prístrojov následne potvrdilo vyše dvadsaťročnú domnienku: v temnej oblasti kráterov na póloch planéty sa nachádza voda. Presnejšie zamrznutý ľad.
„Nielenže voda je najlepším vysvetlením,“ hovorí podľa Nature David Lawrence, prvý autor jednej z trojice nových štúdií v magazíne Science. „Nevidíme žiadne iné vysvetlenia, ktoré by dokázali obsiahnuť všetky dáta.“
Teplota na povrchu Merkúra môže stúpnuť na viac ako štyristo stupňov Celzia. Napriek tomu na planéte jestvujú polárne oblasti, v ktorých je neustále tieň.
Tam teploty dosahujú aj mínus stosedemdesiat stupňov. A práve v nich sa podľa vesmírnej sondy nachádzajú bilióny ton vody, pričom tento ľad je čistejší než ten na Mesiaci.
Organické zlúčeniny
Samotný objav vody však možno nie je najzaujímavejším zistením misie. V istých regiónoch totiž radar naznačoval svetlé regióny, no laserový prieskum ukázal tmavú farbu.
Vedci následne zistili, že na týchto miestach je ľad ukrytý pod zhruba desať- až dvadsaťcentimetrovou vrstvou. A túto vrstvu pravdepodobne tvoria organické zlúčeniny predpokladá sa, že by to mohli byť metán alebo etán.
„Toto bolo veľmi vzrušujúce,“ zdôrazňuje pre Space.com Gregory Neumann z NASA. „Hľadáte svetlé veci, a zrazu vidíte tmavé.“
Odborníci sa domnievajú, že voda aj organické zlúčeniny sa na Merkúr dostali vďaka kométam či asteroidom. Tie zrejme priniesli podobné zložky na viaceré telesá slnečnej sústavy vrátane našej planéty. Práve objav podobných látok sa teraz očakáva aj na Marse.
Organické molekuly sú pritom dobrým krokom k hľadaniu mimozemského života.
Život, tak ako ho poznáme, nemôže bez týchto látok jestvovať. Takéto uhľovodíky však môžu vzniknúť aj samovoľnými procesmi bez existencie mikróbov.
Žiaden život?
Vedci však zdôrazňujú, že život na Merkúre je extrémne nepravdepodobný. NASA dokonca dosiaľ ani nemala prísne postupy na ochranu Merkúra pred prípadnou pozemskou kontamináciou.
To sa však teraz zmení - teoreticky totiž nemožno vylúčiť ani možnosť, že by aj na tejto planéte pri Slnku mohli jestvovať podmienky ako-tak vhodné na život. Aj keď by boli veľkou raritou a ukryté hlboko pod povrchom.
„Nové pozorovania nám položili zásadné otázky,“ dodáva v tlačovom vyhlásení NASA Sean Solomon, šéfvýskumník misie Messenger. „Pozostáva tento tmavý materiál v polárnych depozitoch najmä z organických zložiek? Aké prežil chemické reakcie? A sú na Merkúre oblasti, kde je voda a zároveň aj organické zlúčeniny?“
Amerika ho pozná najviac
Len dve sondy skúmali Merkúr zblízka. Obe vyslali experti z NASA.
BRATISLAVA. Nudné, mŕtve teleso príliš blízko pri Slnku. Miesto, ktorého preskúmanie nestojí za náklady nutné na misiu. Predpokladá sa dokonca, že na jeho dosiahnutie treba viac paliva než na opustenie slnečnej sústavy. Aj to sú dôvody, prečo sa dosiaľ na Merkúr vybrali iba dve vesmírne sondy.
Na prvé kozmické zariadenie zo Zeme si musel Merkúr počkať do polovice 70. rokov. Vtedy okolo drobnej planéty preletela americká sonda Mariner 10. Najskôr obletela Venušu a využila ju na zrýchlenie.
Misia zhotovila tisícky snímok planéty, no nedokázala ju odfotografovať celú v skutočnosti nevidela ani polovicu. Mariner obletel Merkúr trikrát a objavil napríklad jeho magnetické pole.
V roku 2004 vyštartovala sonda Messenger. Najskôr niekoľkokrát obletela planétu, neskôr zaparkovala na obežnej dráhe. Messenger teraz sníma povrch, skúma magnetické pole a hľadá, či na póloch nie je ľad. Snaží sa dokonca zistiť, odkiaľ pochádza veľmi slabá atmosféra.
Tomáš Prokopčák
