BRATISLAVA. Pre mnohých je to najväčšia hrozba, ktorá súvisí s otepľovaním Zeme. Obávajú sa jej malé štáty ako Maldivy, ale aj veľmoci.
Stačí spomenúť hurikánom Sandy nedávno zatopený New York, ale aj „pokojnejšie“ zaplavené talianske Benátky či chorvátsky Split.
Mimovládny panel pre klimatické zmeny (IPCC) v roku 2007 tvrdil, že hladina morí rastie dva milimetre ročne. Do konca storočia by pri dynamickom trende mohli svetové oceány stúpnuť o 18 až 56 centimetrov.
Nová štúdia zistila, že IPCC asi situáciu podcenil. Hladina morí aktuálne rastie o 60 percent rýchlejšie.
Ročne stúpne o 3,2 milimetra (odchýlka 0,5 milimetra), očakáva sa však, že rast dosiahne až 9 milimetrov a hladina morí by do roku 2100 mohla narásť až o meter. Podobné čísla zverejnili už aj predchádzajúce štúdie.
Zatopené Maldivy
Ak by sa predpovede potvrdili, znamenalo by to, že ostrovné štáty Tuvalu či Maldivy by zaplavilo, ohrozená by bola delta v Bangladéši. Mestá ako New York by podľa Daily Telegraph museli stavať hrádze.
„Naša štúdia opäť ukazuje, že IPCC má ďaleko k alarmistom,“ povedal pre médiá Stefan Rahmsdorf, vedúci projektu z Postupimského inštitútu na výskum klimatických dopadov.
Za posledné storočie narástla hladina morí asi o 17 centimetrov. Pred 20¬tisíc rokmi, počas doby ľadovej, bola úroveň oceánov nižšia o 120 metrov.
V Európe to podľa projekcie amerického Národného úradu pre oceán a atmosféru znamenalo, že Baltické more neexistovalo a Čierne more bolo jazerom. Hladina morí sa ustálila na dnešnej úrovni asi pred 2500 rokmi.
Stúpanie morí súvisí s otepľovaním atmosféry Zeme. Podľa National Geographic polovicu nárastu v poslednom storočí spôsobil fakt, že sa oceány „rozťahujú“, pretože sú teplejšie.
Otepľovanie tiež spôsobilo, že tento rok je v Arktíde najmenej morského ľadu od začiatku meraní. Rozsah ľadovej plochy je 50 percent jej priemernej hodnoty.
Za pár desaťročí môže v lete zmiznúť úplne. Topenie ľadu, ktorý na severnom póle pláva na vode, však priamo moria nezdvíha (rovnako ako nestúpne hladina vody v pohári, keď sa v ňom rozpustí ľad). Môže to však spôsobiť extrémne počasie či zmeny prúdov.
Problém Grónsko
Dôležité je topenie pevninského ľadu v Grónsku. V priemere je tu ľadovec hrubý dva kilometre, ak by sa celý roztopil, hladina morí by stúpla o sedem metrov.
Ak by sa roztopila celá Antarktída, narástla by o katastrofických 60 metrov. K topeniu ľadu na juhu však tak výrazne ako na severe nedochádza.
Morský ľad v Antarktíde vzhľadom na zmeny vetrov sa, naopak, mierne rozšíril.
„Štúdia naznačuje, že jedným zo zdrojov vody bude čoraz rýchlejšie topenie ľadu na póloch. Je však zatiaľ málo dôkazov, že sa tak deje v Antarktíde,“ postavil sa k nej opatrne pre Daily Telegraph profesor Andrew Shepherd.
