CAMBRIDGE, BRATISLAVA. Vznikli, aby ľuďom uľahčili život. Či už ako pomoc pri každodenných povinnostiach, pre nebezpečnú prácu v nehostinnom prostredí, alebo ako zbraň.
Situácia sa však vymkla spod kontroly a tieto nástroje začali byť pre človeka vážnou hrozbou.
Seriózny výskum
Zhruba podobný scenár sa opakuje v niekoľkých zásadných dielach sci-fi. Či už ide o R.U.R, Blade Runnera, Matrix, alebo Terminátora, minimálne dve veci majú spoločné – neuvážený technologický vývoj sa obrátil proti ľuďom.
A keďže sci-fi sa stalo popkultúrnym fenoménom, úvahy o budúcnosti technológie sa stali masovou záležitosťou. Otázka, kam vlastne vývoj technológií povedie a čo to bude pre ľudstvo znamenať, však zaujala nielen žánrových fanúšikov, ale aj serióznych vedcov.
Na Cambridgeskej univerzite preto vzniklo Centrum pre štúdium existenciálnych hrozieb. Tam sa chcú vedci venovať hrozbám, ktoré so sebou môže priniesť nielen vývoj umelej inteligencie, ale aj klimatické zmeny spôsobené činnosťou človeka.
„Hovoríme o globálnych hrozbách, ktoré vyplývajú zo samotnej ľudskej činnosti,“ hovorí profesor Martin Rees, člen výskumného tímu. Do toho patrí aj Jaan Tallin, zakladateľ Skype.
„Snažíme sa pretlačiť tieto témy do vedeckej komunity,“ povedal pre AFP profesor Huw Price.
Ľahostajné stroje
„Nerozmýšľame nad udalosťami, ktoré síce majú malú pravdepodobnosť, no obrovský dosah,“ pokračuje Rees.
Takou udalosťou sa môže stať napríklad moment, keď stroje prevýšia ľudské schopnosti tvoriť programy.
„Dobrou správou je, že by sa k nám zrejme nesprávali nepriateľsky. Zlou, že by sme im boli ľahostajní asi tak, ako je nám ľahostajný hmyz na čelnom skle auta,“ vysvetľujú vedci.
