DAUHÁ, BRATISLAVA. Benzín tu stojí 20 centov za liter. Nečudo, že verejnou dopravou cestuje málokto. Domáci nemajú potrebu šetriť elektrinu či vodu v domácnostiach – je tu zadarmo.
A to všetko vďaka bohatstvu, ktoré sa ukrýva pod nehostinnou púšťou.
Líder v emisiách
Konferenciu o klimatických zmenách, ktorá sa začala včera, tento rok organizuje Katar a niektorí hovoria, že nemohli vybrať horšiu krajinu.
Táto blízkovýchodná monarchia na arabskom polostrove nepatrí medzi lídrov v boji proti vypúšťaniu oxidu uhličitého. Práve naopak, v množstve emisií na jedného človeka vedie celosvetový rebríček. Priemerný Katarčan vyprodukuje dvakrát viac emisií ako Američan či trikrát viac ako Nemec.
Skoro dvojmiliónový štát je pritom v HDP na obyvateľa tretí najbohatší na svete. Výrazne mu k tomu pomáha ťažba zemného plynu, je jeho štvrtý najväčší producent. Hospodárstvo tu vlani vzrástlo o 19 percent.
K prvenstvu medzi najväčšími znečisťovateľmi na osobu pomáha Kataru podnebie. Vysoké teploty spôsobujú, že klimatizácia tu beží naplno po celý rok. Rovnako krajina, kde prší zriedkavo, získava vodu odsoľovaním, keď tiež uniká CO 2 do atmosféry.
Katar sa nikdy doteraz nehlásil ku krajinám, ktoré chcú znižovať emisie, nepodnikol ani veľa projektov na využitie obnoviteľných zdrojov. No v poslednom čase sa to krajina snaží zmeniť. „Katar sa chce stať hlavným mestom bicyklovania“ či „Solárna energia napája kongresové centrum“ – zneli podľa nemeckého Deutsche Welle heslá pred summitom.
Blízkovýchodná krajina v roku 2022 bude organizovať majstrovstvá sveta vo futbale. Vo vysokých horúčavách chcú podľa Daily Telegraph na štadióny zaviesť klimatizáciu, ktorá bude bežať na solárnu energiu.
Nastane prielom?
Podarí sa v takejto krajine dosiahnuť prielom v boji proti klimatickým zmenám? „Katar bude chcieť, aby bol summit úspešný, byť hostiteľom je predsa o tom,“ povedala pre Financial Times analytička Joanna Depledgová.
Pozorovatelia sú však skeptickí. Kjótsky protokol, ktorý mal znížiť emisie bohatých krajín a ktorý by chceli predĺžiť, podporujú už iba krajiny Európskej únie a Austrália.
Američania ho nikdy neratifikovali, podľa Reuters od neho odstúpilo aj Rusko, Japonsko či Kanada. Hovoria, že to nemá zmysel, kým sa do neho nezapoja aj veľké rozvíjajúce sa krajiny – Čína, India či Brazília.
Boj proti klimatickým zmenám nemusí ohroziť hospodárstvo Kataru. Zemný plyn, ktorý tu ťažia, je z fosílnych palív najmenej škodlivý – má o 40 percent menej oxidu uhličitého ako uhlie. Dopyt po ňom by mal v budúcnosti podľa Deutsche Welle stúpať.
A je ešte jeden dôvod, prečo ropný Katar mení v klíme názor. Patrí medzi top 10 štátov, ktoré najviac ohrozuje stúpajúca hladina morí.