Je to najprestížnejší grant pre mladých európskych vedcov. Napriek referencii v jednom z troch najdôležitejších svetových časopisoch, akejsi analógii olympijského zlata vo vedeckom svete, však moja genialita skončila na druhej kolónke formulára IDEAS, ktorú vzhľadom na svoje ego neuvediem.
Prípadný úspech je lákavý – dva milióny eur a plat štyritisíc eur mesačne. Znie to fantasticky. Je úspech v takomto projekte však naozaj výhra? A čo nato hovorí svet?
V auguste ma jeden z najvýznamnejších čínskych profesorov opäť pozval do Pekingu viesť výskum a študentov. Z rodinných dôvodov som účasť odmietol a odpoveď prišla okamžite – veď zober celú rodinu, všetko platím. A tak sme s dcérou šli.
Podmienky v čínskej vede ma opäť šokovali. Extrémny rast sa trošku spomalil, ale stále je to dráha rakety na obežnú dráhu. Ponúkli mi plat na špičkové miesto, asi šesťtisíc eur, pričom tento „bežný“ plat je zhruba o polovicu vyšší ako najvyšší možný plat v EÚ, a dokonca vyšší ako podobný plat v Spojených štátoch. Pri takýchto podmienkach je vlastne zázrak, že vôbec niekto ostáva na Slovensku.
Iste, môžeme namietnuť, že aj čínsky kozmický výskum je len kopírovaním toho ruského. Po skončení vesmírnej stanice ISS sa už však s Čínou ráta ako s rovnocenným partnerom pre novú stanicu. Je to vďaka ich vede, ktorá už prechádza celým spektrom spoločnosti.
Moja jedenásťročná dcérka bola z cesty nadšená: žiadna špina, úcta k histórii, citlivý prístup celého laboratória k nej ako k sprievodu „pána vedca“. No deti najcitlivejšie vnímajú okolie a tak keď sa jej môj profesor pýtal, ako sa jej páčia Číňania, úprimne povedala: „Ste čudní, lebo jete psov, ale inak celkom fajn.“ S úsmevom na tvári a spokojná vycítila, že v dnešnom svete toto nie je to najpodstatnejšie.
A veda? Tá je dnes všemocná a bojím sa toho preto, že u nás je ohodnotená na úrovni krajín, ktoré vo svete nemajú žiaden vplyv.
Autor: Peter Vršanský, paleontológ
