BRATISLAVA. Na prvý pohľad pripomínajú ďalšie z nástrojov, ktoré pred tisícročiami používali naši predkovia. Akési belasé, správne naštiepené ihlany. Kúsky kameňa, ktoré predstavovali výhodu oproti konkurentom v divokom svete, v ktorom ešte človek nevládol prírode.
Jeden zásadný rozdiel by ste však pri krátkom pohľade mohli prehliadnuť. Tieto drobné nástroje sú nielen hrotmi oštepov.
Ony sú najmenej o dvestotisíc rokov staršie ako všetky podobné známe nálezy. Znamenajú, že človek lovil takýmto spôsobom už pred pol miliónom rokov a nemusel to byť moderný človek, ale ešte spoločný predchodca nás a neandertálcov. Homo heidelbergensis, človek heidelberský.
Ešte predtým
Fakty
Najstarší hrot oštepu
- Hroty objavili v rokoch 1978 až 1982 v Južnej Afrike.
- Majú pol milióna rokov.
- Slúžili na lov zvierat.
Tie kúsky objavili vedci už pred tridsiatimi rokmi. Predpokladali, že majú zhruba 500-tisíc rokov, no ďalej sa nimi nezaoberali.
Teraz si ich podľa štúdie v magazíne Science všimla doktorandka Jayne Wilkinsová. A uvidela na hrotoch drobné zárezy, ktoré jej čosi pripomínali.
Neskôr zistila, že takéto poškodenie už videla - na hrotoch iných oštepov. Tie však boli najmenej o státisíce rokov mladšie. Znamenalo by to, že naši predkovia takouto technikou lovili podstatne skôr, ako sme dosiaľ predpokladali.
„To mení spôsob, akým premýšľame o schopnostiach ešte predtým, ako vznikol náš vlastný druh,“ hovorí v tlačovom vyhlásení Torontskej univerzity Wilkinsová. „Aj keď neandertálci aj ľudia využívali oštepy s kamenným hrotom, toto je prvý dôkaz, že táto technológia vznikla ešte predtým, ako sa tieto dva druhy oddelili.“
Ďalej v minulosti
Vedci počas experimentu porovnávali nástroje zo stredného pleistocénu s podobnými, ktoré si zhotovili primitívnou a v danej dobe dostupnou technológiou.
Zistili, že poškodenie sa zhoduje s tým, ktoré vzniklo pri pokusoch s mŕtvou antilopou. Nie je preto dôvod domnievať sa, že by hroty naši dávni príbuzní využívali inak.
„Jednoducho, teraz to vyzerá tak, že mnohé črty, ktoré si spájame s modernými ľuďmi či našimi najbližšími príbuznými, možno vystopovať podstatne hlbšie do minulosti,“ dodáva Wilkinsová.
