VIEDEŇ, BRATISLAVA. Nebol to žiaden naplánovaný experiment. Figaro, viedenský kakadu Goffinov sa vo svojej klietke bežne hrával. Posúval po svojej voliére drobný kamienok, bral ho do pazúrov, do zobáka. Keby nebol trochu nemotorný, na jeho schopnosti by asi vedci neprišli.
Lenže indonézsky papagáj zrazu kamienok stratil. Spadol mu za mrežu klietky. A vtedy sa začali diať zvláštne veci. Figaro sa najprv pokúsil dočiahnuť na kameň svojimi pazúrmi.
Napriek niekoľkým pokusom to naoko neschopný papagáj nedokázal. Potom však zletel na podlahu, našiel si tam kúsok bambusu a znovu sa pokúsil kamienok získať. Ani teraz sa mu to nepodarilo, celú udalosť si však našťastie všimli vedci.
Začali Figara testovať. Toto bol totiž vôbec prvý známy pokus papagája používať nástroje. Vo voľnej prírode sme dosiaľ nič podobné nevideli.
Kakadu génius
Používanie nástrojov je v prírode rozšírenejšie, než sme si donedávna mysleli. Z vtákov však dosiaľ vieme len o novokaledónskych vranách a sojkách, rôzne druhy papagájov sme si až dosiaľ spájali skôr so schopnosťou napodobniť ľudskú reč.
Figaro z Oddelenia kognitívnej biológie Viedenskej univerzity je však výnimkou. Vtáčí génius, ktorý dokáže nielen používať nástroje.
Keď mu vedci začali mimo voliéry ukladať kešu, papagáj sa najprv pokúsil nájsť na zemi správnu paličku, tá sa však ukázala ako príliš krátka.
Namiesto toho, aby rezignoval, zletel k drevenej podlahe, zobákom vytrhol triesku a začal si ju upravovať. Pri desiatke pokusov si vždy dokázal zhotoviť vhodný nástroj - v jednom prípade na to dokonca potreboval až štyri úpravy triesky. Oriešky získal vždy.
„Obrovským prekvapením bolo už vidieť používať ho nástroj,“ hovorí podľa Livescience rakúska biologička Alice Auerspergová. „No určite sme neočakávali, že si ich bude sám zhotovovať.“
Figaro však nebol jediný „múdry“ viedenský kakadu. Heidi, papagáj z tej istej voliéry, sa od Figara začala pomaličky učiť.
Sebec a učenie
Podľa štúdie v odbornom magazíne Current Biology zrazu aj ona chcela používať paličky, aj keď jej to príliš nešlo. Neprišla totiž na to, že ich veľkosť musí upraviť. Vedci sa domnievajú, že keby mala viac príležitostí pozorovať Figara, zrejme by to zistila. Samec sa ju však vždy snažil odohnať.
„Aj keď je Figaro jediným vo svojom druhu, možno medzi všetkými papagájmi, ukazuje, že schopnosť zhotovovať nástroje môže vzniknúť aj z inteligencie, ktorá na to nie je špecializovaná,“ dodáva spoluautor štúdie Alex Kacelnik.
„Dôležitejšie je, že len čo si Figaro vyrobil a použil svoj prvý nástroj, v ďalších prípadoch okamžite vedel, čo má robiť.“
Mimoriadne šikovný papagáj v zajatí však nemusí byť jedinou novinkou zo sveta týchto vtákov.
Začínajú sa objavovať náznaky, že papagáje si vo voľnej prírode možno dávajú mená používajú špecifické zvuky na jednoznačnú identifikáciu jedincov. Túto hypotézu však treba overiť.
