V utorok večer nášho času nastalo úplné zatmenie Slnka. Pozorovali ho však na severe Austrálie.
BRATISLAVA. Je to jeden z najkrajších prírodných javov, aké vôbec môžeme pozorovať. V utorok, krátko pred 20:38 nášho času, začal Mesiac vrhať svoj tieň na zemský povrch.
Slnko, Mesiac a Zem postupne vytvorili jednu líniu a o 21:35 prví pozorovatelia na severe Austrálie uvideli ten nebeský úkaz. Mohli sledovať úplné zatmenie Slnka.
Pás totality
Fred Espenak je expert NASA na zamenia. Na škále prírodných krás od 1 do 10 hodnotí úplné zatmenie Slnka hodnotou „milión”.
Aj keď sme z nášho územia zatmenie nevideli, nebeské divadlo sme mohli pozorovať pomocou živého vysielania z mesta Cairns na severovýchodnom pobreží Austrálie od 20:00 nášho času.
Pre polohu tohto mesta začalo úplne zatmenie o 21:38 a trvalo takmer presné dve minúty. Asi 160-kilometrový pás totality - územie, odkiaľ je možné pozorovať úplne zatmenie - sa tiahol cez Tichý oceán až k pobrežiu Čile.
Tieň Mesiaca opustí zemský povrch v stredu o 01:45 v noci nášho času.
Tak akurát
Priemer mesiaca je takmer 400-krát menší ako priemer Slnka. Pri úplnom zatmení Slnka je však Mesiac asi 400-krát bližšie k Zemi než Slnko.
Preto z pohľadu pozorovateľa nastáva zakrytie slnečného disku, teda slnečnej fotosféry, odkiaľ prichádza takmer všetko žiarenie zo Slnka. Vďaka tomu môžeme pozorovať vyššie vrstvy slnečnej atmosféry – slnečnú korónu.
Pohľad na ňu nefascinuje len stovky turistov, ktorí sú ochotní vycestovať kvôli tomuto javu kamkoľvek, ale aj vedcov, ktorí vďaka modernej fotografickej technike môžu skúmať štruktúru vnútornej koróny v kvalite, ktorú nie je dnes možné dosiahnuť iným spôsobom.
Tieto poznatky môžu prispieť k vyriešeniu najväčšej slnečnej záhady v súčasnosti, prečo je koróna asi tisíckrát teplejšia ako fotosféra.
Dôležité pre vedu
V minulosti sa vďaka úplnému zatmeniu Slnka udialo viacero dôležitých objavov. Počas zatmenia 18. augusta 1868 objavil francúzsky astronóm Pierre Janssen dovtedy na Zemi neidentifikovaný prvok – hélium.
Výsledky z pozorovania polohy hviezd počas úplného zatmenia 29. mája 1919 zase poslúžili ako dôkaz platnosti Einsteinovej všeobecnej teórie relativity.
Posledné úplné zatmenie Slnka bolo možné pozorovať 11. júla 2010 z Francúzkej Polynézie, ďalšie nastane 20. marca 2015 a bude ho možné sledovať z Faerských ostrovov a Špicbergov.
Z Európy budeme môcť vidieť toto zatmenie len ako čiastočné.
Autor je doktorand na FMFI UK, venuje sa fyzike Slnka.
National Geographic urobil rozhovor so Slovákom
Slovenský astronóm Vojtech Rušin z Astronomického ústavu SAV v online vydaní populárneho magazínu hovorí o aktuálnom zatmení Slnka.
Podobné astronomické javy sa opakujú približne 75-krát za sto rokov.
„Toto nastávajúce zatmenie je svojou podstatou výborné pre študovanie štruktúry solárnej koróny,“ hovorí v rozhovore pre National Geographic astronóm Vojtech Rušin.
Aktuálne zatmenie Slnka bude trvať 2 minúty a 3 sekundy.
„Všetko riadia zákony gravitácie. Ak vieme, aké sú presné pozície subjektov, ako sa satelity pohybujú okolo nich a aké sú vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom, medzi Zemou a Mesiacom, vieme to presne vypočítať,“ dodáva Rušin.
Podľa neho sa veľa zmenilo za štyridsať rokov, čo sa špecializuje práve na tento astronomický jav. Technické vybavenie je omnoho sofistikovanejšie a presnejšie a tiež jednoduchšie na prepravu za zatmeniami Slnka po svete.
(sav)
Autor: Šimon Mackovjak
