PARÍŽ, BRATISLAVA. Od francúzskeho hlavného mesta je to iba kúsok. Asi tridsať kilometrov východne, neďaleko dedinky Changis-sur-Marne začali pred šiestimi rokmi kopať archeológovia.
Prehrabávali sa v zemi, postupne odkrývali vrstvu za vrstvou. Až sa dostali do hĺbky, ktorá predstavuje obdobie pred zhruba sto- až dvestotisíc rokmi.
A tam sa pomaličky začali objavovať prvé kosti. Napokon odborníci zistili, že majú pred sebou celú, dobre zachovanú kostru mamuta. Dali jej meno Helmut.
Išli iba okolo
Oveľa dôležitejšie však boli dva drobné úlomky medzi kosťami zvieraťa, ktoré sa zrejme utopilo či uviazlo v bahne. Dva drobné, štiepané kúsky - pazúriky. Znamená to, že niekedy pred desiatkami tisíc rokov chceli mŕtve zviera využiť naši predkovia. Alebo možno dokonca neandertálci.
Samotný nález mamuta nie je príliš dôležitý. Dnes poznáme stovky podobných nálezov, len na Sibíri ich našli zhruba stopäťdesiat.
Tieto zvieratá, ktoré naši predchodcovia s obľubou lovili, napokon vyhynuli. Dodnes sa špekuluje, či za to pred zhruba desaťtisíc rokmi mohla zmena klímy, alebo skôr rozšírenie človeka. Práve francúzsky nález by mohol byť vôbec prvým dôkazom o stretnutí cicavca s ľuďmi.
„Takýto jasný náznak sme dosiaľ nemali, prinajmenej vo Francúzsku nie,“ hovorí pre agentúru Reuters archeo?lóg Gregory Bayle. „A to ešte pracujeme na teórii, že okolo išli neandertálci a pokúšali sa odrezať si z mäsa.“
Vedci zdôrazňujú, že naši predkovia zviera nezabili. Len využili príležitosť.
Podstatnejšie než osud Helmuta je však využívanie nástrojov. Len nedávno vedci oznámili, že v Juhoafrickej republike našli kamenné hroty a nástroje staré najmenej sedemdesiattisíc rokov.
Aj keď sú podstatne mladšie než nálezy z Francúzska, sú zároveň oveľa sofistikovanejšie. A naznačujú, že naši predkovia boli podstatne šikovnejší, než sme si donedávna mysleli.
Oveľa šikovnejší
Ich schopnosť zlepšovať nástroje sa neobjavovala v dejinách náhodne, naopak. Bola systematická a svoje vedomosti si praľudia dokázali odovzdávať naprieč generáciami. To by mohlo znamenať aj funkčnú, užitočnú reč.
„Predchádzajúce hypotézy, že raný Homo sapiens sa od toho moderného odlišoval, sú zrejme nesprávne,“ dodáva pre magazín Nature evolučný biológ Chris Stringer.
Toto tvrdenie môže platiť aj pre neandertálcov, ktorí podľa zistení genetikov môžu v skutočnosti byť len ďalšou vetvou našich priamych predkov. A platilo by aj v prípade praľudí, ktorí sa snažili pred tisíckami rokov využiť mŕtvolu mamuta.
