Neandertálska rodina (umelecká rekonštrukcia). FOTO - ARCHÍV Z. URBANA
Neandertal (Neanderthal), čiže Neanderovo údolie bolo pomenované na počesť nemeckého učiteľa, básnika a skladateľa zo 17. storočia Joachima Neandera, ktorý ho často navštevoval. Leží približne 13 km východne od Düsseldorfu a v prvohorných devónskych vápencoch ho vyhĺbila rieka Düssel. Najznámejšie je však vďaka objavu lebky a ďalších kostí pračloveka, ktorý urobili robotníci tamojšieho kameňolomu pod ílovými sedimentmi v jaskyni Kleine Feldhofer Grotte v auguste 1856. Okolnosti a samotný nález po dvoch týždňoch opísal miestny učiteľ a prírodovedec Johann Carl Fuhlrott. Podľa lebky a 15 ďalších kostí jedinca označeného ako Neandertal 1 bol v roku 1857 definovaný a podľa lokality pomenovaný prvý známy druh praľudí. Jaskyňa bola neskôr zničená pri ťažbe kameňa. Ostatné kosti z nej robotníci vyhodili spolu s ílom.
Osemčlenný nemecko-švajčiarsko-americký tím paleoantropológov a genetikov na čele s Ralfom Schmitzom z Universität Tübingen analyzoval výsledky nových vykopávok v Neandertali v rokoch 1996 a 2000. Napísali o tom v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 9. septembra 2002.
Vykopávky priniesli nečakaný úspech - podarilo sa pri nich nájsť úložisko, kam robotníci v roku 1856 odpratali sedimenty a zvyšné kosti nájdené v Kleine Feldhofer Grotte. Znovu tak bolo objavených vyše 60 fragmentov neandertálskej kostry. Niektoré dokonca presne zapadali do medzier v 19. storočí odnesených fosílií jedinca Neandertal 1! Popri nich sa však podarilo identifikovať kosti ešte najmenej jedného dospelého neandertálca a jedného mladého jedinca, pravdepodobne dieťaťa. Medzi kosťami boli aj artefakty v podobe kamenných nástrojov a paleontologické stopy živočíchov. Pomocou nich aj priamym rádiouhlíkovým datovaním bádatelia určili vek pôvodnej lokality neandertálcov na približne 40 000 rokov.
Preskúmali navyše aj mitochondriálnu DNA (mtDNA) izolovanú z fosílií jedinca 2 novou, dokonalejšou metódou. Obaja dospelí jedinci (mtDNA jedinca 1 bola analyzovaná už v roku 1997) si neboli príbuzní po materskej línii (v ktorej sa dedí mtDNA). Skúmané sekvencie sa podobajú ďalším dvom doteraz uverejneným sekvenciám mtDNA neandertálcov z jaskýň Mežmajskaja na Kaukaze a Vindija v Chorvátsku a spolu s nimi sa líšia od vzoriek typických pre náš druh Homo sapiens.
Keby sa spomenuté kamenné artefakty a paleontologické stopy pravekej fauny preskúmali už v roku 1856, mnoho sporov v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia, ktoré sa týkali reálnosti praľudí, by vôbec nevzniklo.
ZDENĚK URBAN
