BRATISLAVA. Nie je to ani extrémne ďaleko. Na vesmírne pomery je to vlastne kúsok, za kozmickým rohom. Stačí, aby ste rýchlosťou svetla leteli zhruba 42 rokov správnym smerom a dorazili by ste k hviezde, ktorá sa trochu ponáša na tú našu.
Je to oranžový trpaslík, o čosi menší ako Slnko a menej jasný. No jeho okolie je ešte divokejšie ako sústava našej hviezdy. Kým medzi Slnko a Zem sa v našej planetárnej sústave zmestia iba Merkúr s Venušou, okolo hviezdy HD 40307 krúži viacero veľkých planét.
Najdôležitejšia je však tá šiesta. Superzem, obiehajúca najďalej. Planéta asi sedemkrát väčšia ako naša Zem, ktorá svoje materské slnko obehne zhruba za dvesto dní.
Planéta, kde by mohla tiecť voda, mohli by sa tam striedať dni a noci a teoreticky jestvovať aj podmienky vhodné na život. Planéta v obývateľnej zóne.
Záchvevy hviezdy
Je to ideálne miesto na pozorovanie vesmíru. Jedno z najsuchších a najopustenejších území na zemi, čilská púšť Atacama. Práve v nej sa pred desaťročiami rozhodla Európa vybudovať svoje observatórium s teleskopmi.
Jedným z nich je dnes aj zariadenie, ktoré dokáže pozorovať drobné výkyvy v pohybe hviezd. Práve tieto záchvevy spôsobujú planéty, keď obiehajú svoje slnká.
Pred štyrmi rokmi vedci zistili, že HD 40307 v súhvezdí Maliara má tri exoplanéty. Teraz však staršie dáta preskúmali znovu. A nové metódy astronómom ukázali, že planetárny systém má najmenej dvojnásobok planét.
„Jeho architektúra je radikálne odlišná od našej slnečnej sústavy,“ píše Mikko Tuomi a jeho tím v pripravovanej štúdii pre magazín Astronomy & Astrophysics. „To naznačuje, že množstvo histórií formovania sa sústav umožňuje aj výskyt objektov s hmotnosťou Zeme v iných obývateľných zónach.“
Všetky známe exoplanéty pri neďalekej hviezde sú takzvané superzeme. Sú to objekty niekoľkokrát väčšie ako Zem, na všetkých je však príliš teplo na prípadný život. Planéta s označením „g“ je výnimkou. Vedci však zatiaľ netušia, či je naozaj kamenistá, alebo pripomína Neptún.
Budúci cieľ
„Všetko, čo zatiaľ vieme, je, že má hmotu najmenej ako sedem Zemí,“ hovorí pre Space.com astronóm Steven Vogt. „A žiadne ďalšie pozorovania teraz neplánujeme.“
Problémom totiž je, že planéty v systéme neprechádzajú z nášho pohľadu popred hviezdu. Odborníci tak nedokážu určiť ani ich presnejšie zloženie.
Túto záhadu by však mohla vyriešiť nová generácia výkonných vesmírnych teleskopov. Kandidát HD 40307 g je totiž dostatočne blízko na to, aby sme ju dokonca mohli priamo pozorovať.
Pozreli by sme sa tak nielen na to, či planéta jestvuje. Ale aj na to, či má vlastnosti nevyhnutné na život.
VIDEO: Space.com
