Keď na konci augusta 2005 vtrhol na americkú pevninu hurikán Katrina a zdevastoval ničivými vetrami a morským príbojom mesto New Orleans, len málokto v Spojených štátoch si dokázal túto udalosť spojiť s niečím tak málo hmatateľným, ako klimatická zmena.
Nebola to však len samotná Katrina, ktorá utvrdila Američanov v presvedčení, že s hurikánmi je niečo v neporiadku.
Práve výnimočne aktívna hurikánová sezóna v roku 2005, ktorá priniesla doslova na dosah od americkej pevniny štyri ďalšie, podobné či dokonca ešte silnejšie veterné smršte ako Katrina, bola pre amerických daňových poplatníkov príliš veľkým sústom na to, aby zostali ticho.
Koniec koncov, stále hlbokú traumu z Katriny v tomto roku už stihli pripomenúť ďalšie hurikány.
Nie je preto divu, že najmä po roku 2005 sa významne zvýšil počet štúdii, ktoré analyzujú dopad globálneho otepľovania na aktivitu tropických cyklón.
A čo teda zatiaľ vieme? Satelitné monitorovanie Zeme, vykonávané v posledných 40 rokoch, síce zatiaľ nepotvrdilo nárast celkového počtu tropických cyklón, no celkom určite sa zvyšuje počet tých silných (hurikány kategórie 4 a 5), pričom v oblasti Atlantického oceánu nápadne rastie aj intenzita - alebo povedané inak, ich deštruktívna sila.
Potvrdzuje to aj jedna z posledných štúdií (Grinsted et al., 2012; DOI: 10.1073/pnas.1209542109), ktorá vrhá trochu viac svetla na problém výskytu silných hurikánov v blízkosti pobrežia Severnej Ameriky.
Na analýzy údajov výšky hladiny mora počas „hurikánových“ príbojov dostupných od roku 1923 zistili, že v teplejších obdobia sa pravdepodobnosť výskytu hurikánov podobnej sily ako Katrina zvyšuje minimálne na dvojnásobok, v porovnaní s obdobiami chladnejšími.
Aj keď neistoty ostávajú, pri predpokladanom náraste globálnej teploty o 3°C do konca tohto storočia vyznievajú tieto závery pre obyvateľov potenciálne ohrozených oblastí v Karibiku a USA skutočne nepríjemne.
Autor pracuje v Ústave fyziky atmosféry, AV ČR Praha.
Autor: Jozef Pecho
