Pri pátraní po kozmickom živote by sme sa mali zamerať na veľké planéty v okolí pásma planétok. Umožnia život vo svojom susedstve.
BRATISLAVA. Na oblohe sa zrazu objaví záblesk. Nasleduje ohromný náraz, žiara, zdvihne sa tlaková a neskôr aj zvuková vlna a rozbehnú sa do širokého okolia. Ak bolo to kozmické teleso dostatočne veľké, môže na Zemi vyhladiť významnú časť života.
Pravdepodobné takýto asteroid pred 65 miliónmi rokov ukončil svet dinosaurov a poskytol príležitosť pre vtedy ešte drobné cicavce.
Namiesto globálnej katastrofy dal vo svete šancu tvorom, z ktorých sme napokon vznikli aj my - ľudia.
Teória, že nárazy vesmírnych telies nemusia byť nevyhnutne zlé pre vývoj života, nie je nová. Asteroidy a kométy môžu byť pre evolúciu organizmov dokonca kľúčové.
No až teraz sa niektorí vedci domnievajú, že pri hľadaní života vo vesmíre by sme sa mali zamerať práve na podobné telesá. Také, aké krúžia v pásme planétok medzi Marsom a Jupiterom.
Planétky a Jupiter
V raných dobách našej slnečnej sústavy to mohli byť práve kométy a asteroidy, ktoré na mladej Zemi namiešali prísady nutné pre vznik života. Zrejme na našu planétu priniesli nielen vodu, ale aj potrebné organické zlúčeniny.
Z týchto uhlíkových blokov tak mohli vzniknúť primitívne mikróby a neskôr aj zložitejšie tvory.
Fakty
Pásmo planétok
- Nachádza sa medzi dráhami Marsu a Jupitera.
- Krúžia tam telesá, ktoré mohli prispieť k vzniku a vývoju organizmov.
- Ich hľadanie môže pomôcť pri hľadaní života.
Asteroidy, planétky či kométy však do vývoja zasahovali aj naďalej. Príležitostné nárazy do Zeme síce vždy vyhladili časť života, no zároveň urýchlili vývoj toho, ktorý prežil.
V konečnom dôsledku tak pomohli evolúcii, nesmeli však narážať príliš často. My sme mali šťastie vďaka Jupiteru.
„Aby ste mali ideálne podmienky, potrebujete obrovskú planétu ako Jupiter,“ hovorí v tlačovom vyhlásení amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Mario Livio.
Spolu s kolegami skúmal, aký vplyv majú pásy asteroidov a veľké planetárne obry na život vo vesmíre. „Potrebujete takúto planétu mimo pásma planétok, planétu, ktorá trošku migrovala, ale nie cez to pásmo.“
Ak by sa totiž Jupiter dostal bližšie k našej hviezde, pásmo planétok by sa nemuselo vytvoriť a vesmírne objekty by nemuseli na Zem dopraviť potrebné látky.
Ak by Jupiter vôbec nevznikol, prípadne sa nepohyboval správne, zrejme by sa vytvorilo podstatne väčšie pásmo planétok. A tie by prípadný život na našej planéte „ubombardovali“.
Sme výnimoční?
Práve stopovanie veľkej planéty so správne vzdialeným pásom asteroidov by sa podľa štúdie v odbornom magazíne Monthly Notices of the Royal Astronomical Society malo stať budúcim cieľom nášho pátrania po kozmickom živote.
Livio s kolegami však zistili, že takáto ideálna zhoda dosiaľ jestvuje len zhruba pri štyroch percentách známych exoplanét.
Mohlo by to znamenať, že zložitejší život v kozme je naozaj extrémne výnimočný.
