LONDÝN, BRATISLAVA. Po smrti starých rodičov prišla celá rodina do prázdneho domu. Vyvetrať, vytriediť šatstvo, zobrať posledné funkčné veci.
No za dverami sa zjavil duch starého otca. Po malom úsmeve na tvári začal rozprávať, ktoré šaty treba spáliť a ktoré si rodina musí nechať. Po prebudení a krátkom zorientovaní si človek uvedomí, že to bol len sen a že starí rodičia za dverami nie sú.
Sen, ktorý môže byť dobrým dôvodom na návštevu psychológa, možno teraz dokážu rozlúštiť aj biológovia.
Nebudú na to potrebovať kurzy pre psychológov či Freudov Výklad snov a možno to urobia ešte skôr, ako sa prebudíte. Postačí im len váš mozog. Japonským vedcom sa totiž podarilo dekódovať sny skupiny dobrovoľníkov ešte počas spánku.
Sny z obyčajného života
Vedci najskôr naskenovali mozgy troch mužov počas ich spánku a súčasne nahrali ich mozgové vlny pomocou elektroencefalografie (EEG). Potom sledovali zmeny v ich činnosti, ktoré mohli súvisieť s obsahom ich snov. Tak si všimli isté vzory v ich mozgových procesoch.
Keď dobrovoľníkov prebudili, spýtali sa ich, o čom sa im snívalo. Postup opakovali niekoľko dní, až od každého nazbierali viac ako 200 správ .
Podľa týchto dát potom zistili, že väčšina snov odrážala skúsenosti z každodenného života. Objavili sa však aj sny so špecifickým obsahom, napríklad rozhovor so slávnym hercom.
Následne odborníci ukázali účastníkom experimentu fotografie s najčastejšími motívmi ich snov, medzi ktorými bolo napríklad auto, muž, žena alebo počítač. Mozgy znovu naskenovali a dáta porovnali.
Tak vedci dokázali určiť tri kľúčové oblasti v mozgu, ktoré dokážu spracovať to, čo človek vidí. Zistili tiež, že v mozgu sú ďalšie oblasti, ktoré majú významnú úlohu pri vizuálnom spracovaní snov.
Aktivita v týchto častiach mozgu presne predpovedala ich obsah.
Snívanie a vnímanie
„Analýzou mozgovej aktivity počas deviatich sekúnd pred prebudením sme mohli predpovedať, či účastník sníval, alebo nie s presnosťou 75 až 80 percent,“ hovorí podľa magazínu Nature vedúci výskumu Jukijasu Kamitani.
„Táto práca ukazuje, že snívanie zahŕňa niektoré rovnaké oblasti v mozgu, ktoré sú zapojené aj do vizuálnej predstavivosti,“ povedal podľa Nature aj neurológ Jack Gallant z Kalifornskej univerzity Berkeley.
To, že sny boli najpresnejšie dekódované v prvých desiatich sekundách po prebudení, podľa Gallanta naznačuje, že sú založené na krátkodobej pamäti. Vedci chcú teraz model rozšíriť, aby mohli v blízkej budúcnosti dekódovať aj oveľa komplikovanejšie sny.
