Vesmírne vozidlo Curiosity prvý raz preskúmalo pôdu na Marse. Prvé výsledky ukazujú na podobnosť s pôdou na Havaji.
HOUSTON, BRATISLAVA. Je to iba začiatok a veľké vedecké objavy by mal ešte prísť. Už teraz však americké vozidlo Curiosity odhalilo jedno z tajomstiev Marsu.
Robotický prieskumník ukázal, z čoho je zložená pôda v jeho okolí. Na prekvapenie vedcov sa svojim zložením ponáša na pôdu na Havaji.
„Už predtým sme mali nejaké domnienky či diskusie o mineralogickom zložení pôdy na Marse,“ hovorí vo vyhlásení amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) David Blake.
„No naše kvantitatívne výsledky teraz priniesli jasnejšiu, a v niektorých prípadoch aj novú identifikáciu minerálov v tejto röntgenovej difrakčnej analýze pôdy na Marse.“
Zmenšené laboratórium
Prvé vzorky pôdy Curiosity preskúmal vďaka svojmu zariadeniu CheMin (Chemistry and Mineralogy). Zloženie vzoriek ukázalo, že práve táto pôda sa podobá na vulkanickú, bazaltovú pôdu na Havaji.
Cieľom analýzy však nie je zistiť, v čom sa Mars ponáša na Zem. Curiosity má získať odpoveď na otázku, či na červenej planéte sú, alebo aspoň v minulosti boli podmienky vhodné na život. A či v pôde jestvujú organické zlúčeniny.
Rover si preto so sebou priviezol dosiaľ najlepšie nástroje v histórii skúmania Marsu. CheMin napríklad dokáže „prečítať“ vnútornú štruktúru pôdy a minerálov v nej. Robí tak vďaka interakcii röntgenových lúčov s kryštalickou mriežkou jednotlivých minerálov.
„Náš tím je hrdý na tieto prvé výsledky nášho prístroja,“ dodáva Blake. „Zvyšujú očakávania na budúce analýzy, ktoré ležia ešte mesiace a míle pred Curiosity.“
Miesto, kde Curiosity odobralo vzorky pôdy.
Voda aj sucho
Pôdu na analýzu odobral Curiosity na mieste, ktoré vedci a inžinieri prezývajú Rocknest. Najskôr vzorky preosiali, aby vozidlo vytriedilo zrnká hrubšie zhruba ako ľudský vlas.
Vedci pritom predpokladajú, že pôda na Marse sa skladá najmenej z dvoch zložiek. Z prachu, ktorý prenášajú naprieč planétou miestne búrky a zo zložiek, ktoré sú typické pre jednotlivé lokality.
Výsledky prvého preskúmania pôdy teraz podľa vedcov súhlasia s pôvodnou hypotézou: kráter Gale, kde Curiosity dosadol, má za sebou vlhkú aj suchú minulosť.
Staršie skaly naznačujú prítomnosť tečúcej vody, no mladšia pôda hovorí o suchej, vyprahnutej planéte.
