Prírodnú katastrofu, ktorá minulý rok v máji zabila v španielskej Lorce deväť ľudí, mohla vyvolať ľudská činnosť.
LONDÝN, BRATISLAVA. Obyvatelia španielskeho mesta Lorca používali podzemnú vodu desaťročia. Vďaka čoraz hlbším vrtom mohli zavlažovať pôdu aj postarať sa o dobytok.
Najnovší výskum však ukázal, že pri tejto činnosti poľnohospodári urobili chybu. Tá mohla spôsobiť minuloročné zemetrasenie, ktoré v Lorce zničilo historické budovy a zabilo deväť ľudí.
Ľudská chyba
Fakty
Zemetrasenie v Lorce
- Odohralo sa 11. mája 2011.
- Otrasy mali silu 5,1 magnitúda.
- Hypocentrum sa nachádzalo v kilometrovej hĺbke.
- Zabilo deväť ľudí.
Vedci z kanadskej univerzity v Ontáriu použili satelitné údaje na sledovanie deformácií, ktoré v krajine spôsobilo zemetrasenie v Lorce.
Pod vedením Pabla Gonzáleza potom vyskúšali počítačové simulácie zlomu.
Vedci na svoje prekvapenie zistili, že za posledných 50 rokov hladina podzemnej vody v španielskom regióne klesla o 250 metrov.
Ich výsledky však zároveň ukázali, že existuje vzťah medzi zmenami tlaku a touto stratou.
Nesprávna technika pri čerpaní vody tak mohla spôsobiť zmeny tlaku v zemskej kôre pozdĺž hlavného zlomu.
Táto porucha bola taká silná, že vytvorila trhlinu v hornine, čo viedlo k zemetraseniu.
„Nemôžeme zovšeobecňovať a povedať, že tento výskum sa týka automaticky všetkých zemetrasení. Môže však poskytnúť indície o budúcich zemetraseniach, ktoré sa vyskytnú v blízkosti vodných zdrojov,“ povedal podľa agentúry Reuters González.
Vedci totiž zistili, že zemetrasenie by vzniklo aj bez odčerpávania vody. Množstvo vody len zemetrasenie urýchlilo a ovplyvnilo jeho silu.
„Nešlo o žiadnu náhodu,“ povedal podľa agentúry AP Miguel de las Doblas Lavigne, geológ Španielskeho národného prírodovedného múzea.
„Každý si kope vlastnú studňu. V Lorce zistíte, že vyše osemdesiat percent studní je nezákonných.“
Pod kontrolou
Nie všetci odborníci však súhlasia s výskumom, ktorý publikoval odborný magazín Nature Geoscience. Skeptický bol už sprievodný článok k textu.
„Mali by sme sa nad ľudskou chybou viac zamyslieť. Vieme, ako vzniká zemetrasenie, ale stále sme veľmi ďaleko, aby sme ho vedeli udržať pod kontrolou,“ napísal profesor Jean-Philippe Avouac, riaditeľ tektonického observatória Kalifornského technologického inštitútu.
Ak by sa však výsledky výskumu potvrdili, nešlo by o prvé zemetrasenie spôsobené ľudskou činnosťou.
Najväčšie umelo vyvolané zemetrasenie vzniklo v roku 1967 v Indii. Vtedy ho spôsobila výstavba veľkých priehrad. Otrasy zabili stopäťdesiat ľudí.
