BRATISLAVA. Trochu pripomína veľký okrídlený ďalekohľad. A od tohto prvého pohľadu sa v skutočnosť príliš nelíši. Nová európska vesmírna misia Cheops totiž bude naozaj hľadieť do diaľky.
Už o päť rokov by mala skúmať planéty, ktoré krúžia okolo iných hviezd. Astronómovia dúfajú, že plánovaný kozmický stopár nám prezradí nielen informácie o ich veľkosti, ale aj o niektorých vlastnostiach či dokonca o zložení ich atmosféry.
Spoznať exoplanéty
Vzdialené planéty pri cudzích slnkách nie sú vo vesmíre žiadnou výnimkou. Dnes ich poznáme viac ako osemsto a predpokladáme, že ich je dvakrát toľko ako hviezd.
Fakty
Misia CHEOPS
Odštartuje v roku 2017.
Skúmať bude planéty okolo iných hviezd.
Sledovať bude ich tranzit popred slnko a zistí vlastnosti exoplanét.
Krúžiť bude vo výške 800 kilometrov.
Niektoré z týchto kozmických telies sa ponášajú na Jupiter, iné zase svojou veľkosťou pripomínajú Zem. Práve na menšie exoplanéty s veľkosťou medzi Zemou a Neptúnom sa chce zahľadieť najnovšia vesmírna misia Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a Švajčiarska.
„Ak sa zameriame na hviezdy, pri ktorých sú známe exoplanéty, Cheops nám ich umožní porovnávať,“ tvrdí podľa vyhlásenia ESA Alvaro Giménez-Canete, ktorý v agentúre šéfuje robotickému a vesmírnemu výskumu. „A to až do veľkosti Zeme.“
Cheops (CHaracterising ExOPlanets Satellite) bude prvým kozmickým zariadeným z pripravovaného európskeho programu menších vesmírnych sond.
Majú byť relatívne lacné, musia sa dať rýchlo postaviť a mali by dokázať reagovať na nové potreby vedcov či výskumníkov.
Skúmanie drobných zmien v jasnosti hviezd vďaka prechodom ich vlastných planét tak bude premiérou programu. Misia Cheops pritom zvíťazila medzi dvadsiatkou návrhov.
Cheops ukáže ciele
Plánovaný kozmický ďalekohľad bude krúžiť vo výške asi osemsto kilometrov a ďaleké planéty bude od roku 2017 skúmať viac ako tri roky. Astronómovia predpokladajú, že svojou prácou pomôže oveľa ambicióznejšej misii, medzinárodnému Vesmírnemu teleskopu Jamesa Webba.
Mnohomiliardový nástupca Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, ktorého vývoj sa neustále predražuje a odkladá, sa do kozmu pozrie najskôr koncom tohto desaťročia.
Dovtedy si musia vedci vystačiť s menej ambicióznymi, ale praktickejšími misiami, ktoré budúcemu superteleskopu vytypujú najvhodnejšie ciele.
Európa chce skúmať vodu na Mesiaci
Na Mesiac sa chce okrem ázijských krajín vrátiť aj Európa.
BRATISLAVA. Mesačné preteky vo vesmíre si možno zopakujeme. Okrem kozmického programu Číny a Indie sa chce na našu prirodzenú družicu vybrať aj Európa.
Jej automatická misia Lunar Lander by mala odštartovať v roku 2018 a Európska vesmírna agentúra chce nielen otestovať svoje schopnosti, ale aj zistiť, či na Mesiaci nie je dosť vody pre potreby budúcich astronautov.
„Chceme vedieť, či sú tam zdroje, ktoré by tam umožnili astronautom žiť,“ hovorí pre Daily Telegraph Simon Sheridan, ktorý pre misiu navrhuje prístroje.
Lunar Lander by mal dosadnúť niekde v oblasti južného mesačného pólu, no presné miesto pristátia si misia vyberie sama.
Modul by mal navigovať automatizovaný systém bez zásahu inžinierov, ktorý dokáže zvážiť všetky riziká a vyhne sa kráterom a povrchovým nerovnostiam.
Tomáš Prokopčák
