Nobelove ceny, ktoré nemali pravdu

Nobelovu cenu za prírodné vedy niekoľkokrát udelili predčasne za objavy, pri ktorých sa vedci zmýlili.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - SITA/AP)

Boli to divoké časy. Asi najväčší expert svojej doby na neutróny systematicky skúmal, ako sa správajú jadrá atómov.

V napätej atmosfére krátko pred druhou svetovou vojnou sa taliansky fyzik Enrico Fermi utiahol do sveta takého malého, že bežnými prostriedkami ho nemáme šancu vidieť. Tam hľadal odpovede na záhady fyziky.

Mal šťastie aj nešťastie. V časoch, keď jadrové reakcie vyzerali ako úplná hlúposť a keď ich aj väčšina vedcov považovala dokonca aj za teoreticky nemožné, namieril svoje pomalé neutróny na jadrá uránu a sledoval výsledky.

Odborníci vtedy predpokladali, že nové chemické prvky možno vytvoriť takýmto bombardovaním z ľahších – a Fermi si chvíľu myslel, že to dokázal. Objavil prvok s atómovým číslom 94, tajomné hespérium. Spolu so svojím tímom z Rímskej univerzity svoj objav oznámil v roku 1934.

O štyri roky nato získal Nobelovu cenu za fyziku. Nobelova komisia ocenila jeho „demonštráciu existencie nových rádioaktívnych prvkov vytvorených ožarovaním neutrónmi a súvisiace objavy jadrových reakcií pomocou pomalých neutrónov".

Problémom je, že žiadne hespérium nikdy nejestvovalo. V skutočnosti to bola zmiešanina kryptónu, bária a ďalších prvkov.

S odstupom času

Nobelove ceny prinajmenšom za prírodovedné disciplíny sú najprestížnejším ocenením vo vedeckom svete.

Zväčša sa udeľujú s dostatočným odstupom na to, aby mala komisia istotu, že teórie či experimentálne zistenia sa aspoň v zásade nemýlia. A sú to objavy, ktoré sa ukázali užitočnými či významne prispeli k pochopeniu sveta okolo nás.

Aj napriek tomu sa však niekoľkokrát v histórii Nobelových cien za fyziku či medicínu stalo, že sa ocenenia ukázali ako predčasné. A aj keď to bol poctivý výskum, v konečnom dôsledku nemal pravdu.

Fermiho omyl sa dá odpustiť, napokon na svoju chybu jeden zo zakladateľov jadrovej fyziky relatívne rýchlo prišiel. „Ale platí, že v roku 1938 bol nepochybne najväčším svetovým expertom na neutróny,“ zdôrazňuje dodnes Nobelova komisia.

Napokon, bol to práve on, kto pomáhal pochopiť a využiť riadené jadrové reakcie. Vďaka nemu tak dnes nemáme iba elektrárne či zbrane, ale napríklad aj dôležité diagnostické prístroje v medicíne.

Príčina rakoviny?

Podobným prípadom je aj Johannes Fibiger. Dánsky vedec a lekár pôvodne sledoval tuberkulózu na potkanoch. Pri niektorých hlodavcoch si všimol, že laboratórne zvieratá majú v žalúdku nádory.

Vtedy si uvedomil, že to môže súvisieť s istým organizmom, ktorý v ich telách objavil tiež. Mohlo by to dokonca znamenať, že práve ony spôsobujú rakovinu.

Živočích z kmeňa hlístovce Gongylonema neoplasticum, predtým prezývaný Spiroptera carcinom, by mohol vytvárať žalúdočné nádory v telách pokusných zvierat.

Mal to byť dôkaz, že rakovinu spôsobuje cudzí parazit, proti ktorému treba bojovať. Nobelova komisia mu tak v roku 1926 (ale s ročným odkladom) udelila Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za jeho „objav Spiroptery carcinom“. V tom sa nezmýlila, v skutočnosti však podcenila rakovinu.

Dnes vieme, že rakovina, jedno z najzákernejších ochorení súčasnosti, je podstatne komplikovanejšia. V skutočnosti sa čiastočne odlišuje u každého pacienta, čo extrémne sťažuje jej liečbu.

Fibigerov parazit nakoniec rakovinu nespôsoboval, napomáhal však tomu, aby sa pri pokusných zvieratách s nedostatkom vitamínu A rozvinula. Dánsky vedec však zistil to, že poškodené tkanivá môžu viesť k rakovine – a to už bol zásadný pokrok v jej pochopení.

Tímová veda

Podstatou prírodných vied je ich schopnosť naprávať vlastné tvrdenia a chyby. Je vlastne skôr prekvapením, že v histórii prírodovedných nobeloviek sa stalo len párkrát, že komisia ocenila čosi, čo sa neskôr ukázalo ako nedobré pochopenie javu.

Častejšie sa však stáva, že odborná verejnosť protestuje, kto za daný výskum vlastne ocenenie získal. A tieto námietky budú stále častejšie, keďže dnešná veda už málokedy funguje vďaka extrémne talentovaným jednotlivcom.

Za objavmi totiž v súčasnosti stoja veľké, často medzinárodné tímy. A z nich bude takmer nemožné vybrať trojicu tých, čo si Nobelovu cenu zaslúžia najviac.

ico

Nobelove kontroverzie

Aj keď nesprávnych ocenení býva v prírodných nobelovkách málo, častejšie sa objavujú kontroverzné témy.

V roku 1949 získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu aj Antonio Egas Moniz za „svoj objav terapeutickej hodnoty leukotómie pri istých psychózach". Leukotómiu pritom väčšina ľudí pozná pod podobným výrazom – lobotómia.

Ak si však odmyslíme etický rozmer takéhoto zákroku, z vedeckého hľadiska táto metóda čiastočne funguje. Preto nebola táto nobelovka udelená za úplný nezmysel.

Pred pätnástimi rokmi túto cenu získal Stanley B. Prusiner za svoj objav priónov. Tieto zmutované bielkoviny zrejme môžu za niektoré infekcie v mozgu. Nie celá odborná verejnosť však dôveruje hypotéze, že sú zodpovedné aj za medzidruhový prenos ochorení, ako je Creutzfeldtova-Jakobova choroba.

Kontroverzie vyvolalo ocenenie aj za rok 2008, keď sa objavili podozrenia, že na udelenie nobelovky Haraldovi zur Hausenovi mohla mať vplyv farmaceutická spoločnosť AstraZeneca.

Tomáš Prokopčák

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  3. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  4. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  5. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  6. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  7. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  8. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  10. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  1. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  2. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  3. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  4. Nová michalovská nemocnica otvorí brány: toto musíte vidieť!
  5. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  6. Mladí vodiči preferujú čoraz silnejšie autá
  7. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  8. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  10. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 10 109
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 8 966
  3. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 3 760
  4. Moskva alebo Petrohrad? 3 648
  5. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 3 149
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 2 542
  7. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 2 326
  8. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 2 220
  9. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 953
  10. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 664

Téma: Nobelova cena za mier


Článok je zaradený aj do ďalších tém Víkend, Nobelove ceny

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Haagsky tribunál trestal najmä Srbov, po Mladičovi končí

Miloševič počas procesu zomrel, srbského extrémistu zase oslobodili. Teraz sedí v parlamente.

SVET

Najskôr cukríky, potom zabíjanie. Balkánskeho mäsiara odsúdili

Niektorí Mladiča považujú za vojnového hrdinu.

KOMENTÁRE

Bezdôsledkový Smer nám zahral komédiu

Smer je len napodobenina s niekoľkými vonkajšími znakmi politickej strany.

KOŠICE KORZÁR

Bratov Paškovcov odsúdili za bitku v centre Košíc

Dvaja dostali podmienku, jeden peňažný trest.

Neprehliadnite tiež

Google priznal zber údajov o polohe, aj keď bola vypnutá

Polohu vedel zistiť aj vtedy, ak zariadenie nemalo kartu SIM.

Intel predával roky čipy, ktoré majú bezpečnostné nedostatky

Hackeri môžu vďaka bezpečnostnej diere získať kontrolu nad počítačom.

Niekoľko stoviek webov dokáže zistiť každé stlačenie klávesnice

Bez vedomia ľudí sa môžu ich osobné údaje dostávať na servery, na ktoré nepatria.

Veľryba oplakáva mŕtve mláďa. Zabili ho plasty v oceáne

Zábery z dokumentu BBC ukazujú, ako plasty škodia našej prírode.