Opäť sa udeľujú Nobelove ceny. A opäť sa vynára otázka, prečo Slovensko stále žiadnu nemá. A jednoduchá, trochu uštipačná odpoveď: veď nemusí každý. Ale naozaj, prečo ešte nemáme? Dôvodov je niekoľko.
Dôvod prvý: Slovensko je mladé.
Ako samostatný štát má len dvadsať rokov, takže riešilo iné priority. Dnešné územie Slovenska bolo navyše v predchádzajúcich storočiach známe ako Horné Uhry. Rebranding spôsobil, že niektoré osobnosti či významné výsledky sa, žiaľ, nespájajú zo Slovenskom.
Druhý dôvod: Nobel prišiel neskoro.
Dnešné slovenské územie Horné Uhorsko žiarilo vo vede a technike dve storočia predtým. Najmä v 18. storočí bolo vďaka Banskej akadémii v Banskej Štiavnici svetoznáme. Som presvedčený, že ak by sa bola vtedy udeľovala Nobelova cena, Slovensko by ich malo niekoľko. Lenže ceny sa udeľujú až od roku 1901.
Dôvod tretí: nadaní opúšťali Slovensko.
Je niekoľko držiteľov Nobelovej ceny, ktorých korene sú spojené so Slovenskom. Nadaní ľudia spravidla odchádzali do zahraničia na štúdiá a za lepšími podmienkami na prácu. Napríklad, pred sto rokmi Phillip Lenard, rodák z Bratislavy. Ešte strednú školu študoval na reálnom gymnáziu, potom išiel na štúdiá do Viedne a ďalej do Nemecka, kde zostal. Zaoberal sa luminiscenciou, bez jeho prác by neboli radary, klasické televízory, obrazovky či úsporné žiarivky. Bol len krôčik od objavenia elektrónu. Ten napokon pripísali Josephovi Thomsonovi.
