Hlodavce dokážu rozpoznať pach výbušniny.
LONDÝN, BRATISLAVA. Nášľapné míny po vojne nemiznú. Mínové polia bývajú neoznačené a každoročne zabijú zhruba 15-tisíc ľudí. Humanitárnym pracovníkom aj ozbrojeným silám by v ich zneškodnení mohli pomôcť myši.
Nová štúdia ukázala, že drobné hlodavce možno geneticky upraviť tak, aby mali nosy 500-krát citlivejšie na pach trhaviny.
Keďže sú malé a ľahké, vo vojnových zónach by sa dali využiť na nájdenie skrytých mín bez rizika ich odpálenia.
Vedci tvrdia, že pod kožu by myšiam umiestnili mikročipy, vďaka čomu dostanú informáciu o výbušnine pyrotechnické jednotky. Potom by nastúpil pracovník, ktorý výbušninu odstráni.
Myši pritom nie sú jediné hlodavce, ktoré možno využiť na podobnú prácu. V Belgicku už zaznamenali prvé úspechy pri potkanoch.
„Potkany sú veľmi účinné, ale myši majú výhody,“ povedala pre Daily Telegraph bioinžinierka Charlotte D'Hulstová, „sú totiž menšie, lacnejšie a ľahšie sa učia určitému správaniu.“
Myši sú jednoduchšie na genetickú manipuláciu s pachovými nervami v nose ako potkany.
Práve preto sa ich vedci rozhodli upraviť a zvýšiť ich citlivosť. Hlodavce sa však stali natoľko citlivými na výbušniny, že biológovia sa obávajú, či pri narazení na výbušninu nedostanú záchvat. Testovali ich zatiaľ len v laboratóriu.
„Je stále nejasné, či by myši hľadali míny aj v neplotenom areáli,“ dodáva D'Hulstová. Jej tím odhaduje, že prvé jedince môžu byť pripravené o päť rokov. Dovtedy sa pokúsia o ich iné vyžitie: napríklad odhaľovanie znečistenej vody či pátranie po ľuďoch pri prírodných katastrofách.
