GUATEMALA, BRATISLAVA. Pred piatimi rokmi sa Lucas Asicona Ramírez z malej guatemalskej dedinky Chajul rozhodol, že je čas, aby konečne zrenovoval svoju kuchyňu.
Vtedy ešte netušil , že nájde vzácne mayské nástenné maľby. O jeho objave informoval National Geographic.
Archeológovia sa teraz snažia čo najpodrobnejšie maľby zdokumentovať, keďže boli po stáročia zakonzervované, no po odkrytí rýchlo podliehajú ničivým vplyvom vzduchu a svetla.
Nebol to obyčajný dom
„Často sa s takýmto druhom umenia nestretávame. Z Nového sveta sa toho veľa nezachovalo,“ hovorí archeológ William Saturno z Bostonskej univerzity. „Bolo by milé vidieť ľudí, ktorí tieto kresby vytvorili a zistiť prečo tak urobili.“
Saturno spolu s tímom sú presvedčení, že maľby sú autentické. „Táto obec má 500 rokov histórie. Toto nebol len obyčajný dom. Musel patriť niekomu dôležitému,“ dodáva.
Na maľbe sú postavy za sebou, pravdepodobne počas náboženského obradu alebo procesie. Archeológovia sa domnievajú, že niektoré z postáv držia v rukách srdcia.
To by súhlasilo so známym zvykom Mayov obetovať bohom ľudské obete. Pri takejto obete bol vybraný človek držaný za ruky i nohy, kňaz mu nožom rozrezal hruď a vybral srdce.
Postavy na maľbe sú oblečené v šatách, ktoré sa zdajú byť mixom starého tradičného mayského a španielskeho odevu.
Miestni sa báli
Podľa Jarosława Źrałka, ďalšieho z archeológov boli tieto maľby vytvorené až po tom, ako Španieli v 16. storočí ovládli dnešné územie Guatemaly.
Źrałku pracoval v Guatemale na iných mayských vykopávkach, keď ho na objav v Chajuli upozornil miestny kolega. Pre National Geographic hovorí, že „bolo pomerne zložité získať povolenie rodiny v chudobnej dedinke. Myslím, že sa nás báli.“
Územie Mayskej civilizácie sa rozprestieralo na celom polostrove Yucatán i protiľahlom území až po Tichý oceán. Dnes sú to územia Guatemaly, Belize, Hondurasu a veľkej časti dnešného Mexika.
Mayovia sú považovaní za vyspelú civilizáciu, mali vyspelé písmo, kalendár, ich matematika používala nulu dávno predtým, než národy v Európe.
Guľatosť Zeme predpovedali približne tisíc rokov pred Kopernikom, stavali cesty a podzemné nádrže na vodu, vysušovali močiare a budovali umelecky hodnotné pyramídy, paláce či mestá. Za koniec Mayskej civilizácie sa považuje španielske dobytie posledného mayského územia - Petén - v roku 1697.
