ABERDEEN, BRATISLAVA. O hrozivých následkoch rekordného zmenšovania arktickej ľadovej pokrývky sa v posledných rokoch píše dosť. Aspoň jedno pozitívum však teraz našli britskí vedci.
Tím odborníkov zo škótskej univerzity v Aberdeene podľa BBC objavil na Aljaške približne 500 rokov starú usadlosť Jupikov. Nálezisko sa nachádza na pobreží Beringovho mora, pri dnešnom malom mestečku Quinhagak v Spojených štátoch amerických.
Dávni Jupikovia
Nález zmrazenej osady umožní vedcom podrobnejšie študovať spoločnosť, ktorá si svojou dramatickou zmenou podnebia prešla pred storočiami. Musia však konať rýchlo.
„Osada bola zachovaná v permafroste, ktorý sa teraz kvôli globálnemu otepľovaniu topí,“ vysvetľuje Rick Knecht, ktorý pracuje na Aljaške už viac ako 30 rokov. „Pobrežie rýchlo ustupuje a celé nálezisko sa tým nenávratne znehodnocuje.“
V závislosti od oblasti, kde žijú, sa Eskimáci nazývajú Inuiti (v oblasti dnešnej Kanady a časti Grónska), Jupikovia (Sibír a Aljaška), prípadne Kalaalliti (Grónsko).
Samotné pomenovanie Eskimák je v Kanade a časti Grónska považované za urážku a od roku 1977 je oficiálne presadzované pomenovanie Inuiti pre všetky eskimácke etniká.
Eskimáci na Aljaške, Aleutoch a na Sibíri to však odmietajú a preferujú svoje vlastné pomenovania.
Sovietske úrady zaviedli v 30. rokoch pre Jupikov označenie Juiti.
Ruiny pod permafrostom
Pod zmrazeným permafrostom našli vedci ruiny osady, ktorá patrila Jupikom. Toto etnikum bolo jedným z posledných objavených eskimáckych spoločností. V čase, keď bývalo miesto nálezu osídlené, patrilo medzi najrozvinutejšie Aljašské kultúry.
Vedci a archeológovia našli na nálezisku niekoľko tisícov artefaktov, ktoré charakterizovali ako „výnimočne dobre zachované“.
Je medzi nimi všetko, čo sa dalo očakávať od osady v tej dobe: od zvieracích kožušín, rôznych figurín slúžiacich pravdepodobne ako hračky či náboženské predmety až po zvyšky ľudských vlasov.
Britskí vedci veria, že miesto známe tiež pod názvom Nunalleq bolo osídlené približne medzi rokmi 1350 a 1650.
Oblasti Aljašky v tom čase prežívali čosi, čo dnes nazývame „malá doba ľadová“. Na rozdiel od nás však Jupikovia zažívali náhle ochladenie a zväčšovanie arktickej ľadovej pokrývky.
Ako sa prispôsobili?
Knecht zdôrazňuje, že „toto nálezisko nie je dôležité len z historického a kultúrneho hľadiska. Vďaka nemu môžeme vytvoriť model vývoja, aký môžeme očakávať v nasledujúcich dekádach.“
Jeho tím verí, že dokáže objaviť spôsob, akým sa Jupikovia dokázali prispôsobiť náhlym klimatickým zmenám.
Výskum sa tak zameria na rozbor nájdených ľudských vlasov, pomocou ktorých chcú vedci objasniť zmenu stravovacích návykov. Podobne ako dnes, keď má ľudská spoločnosť problém s náhlym otepľovaním, i vtedy ochladenie zmenilo druh a kvantitu dostupnej potravy.
