LONDÝN, BRATISLAVA. Najskôr to bolo len v animovanej rozprávke. Myši sa postavili pred kocúra a začali spievať. Potom prišla iná šikovná myš, ktorá dokázala rozprávať aj variť.
Hoci tie skutočné ešte variť a rozprávať ľudskou rečou nedokážu, zdá sa, že tvorcovia myšlienky spievajúcich myší predbehli svoju dobu.
Americkí vedci teraz zistili, že myši sa skutočne môžu naučiť spievať piesne.
Na americkej univerzite Tulane v New Orleans vedci skúmali ultrazvukové piesne, ktoré spievajú samce pri dvorení.
Zistili, že majú schopnosť učiť sa piesne založené na zvukoch, ktoré počujú. A môžu spievať ako zbor tak, že sa prispôsobia ostatným.
Zbor myší
Doteraz boli odborníci presvedčení, že takéto pre človeka bežné prispôsobenie sa hlasu sa v zvieracej ríši vyskytuje len pri niektorých cicavcoch a vtákoch.
Keď však myši s rozličnými výškami hlasu zavreli do klietky, všimli si, že po niekoľkých týždňoch sa začali výškou svojho hlasu prispôsobovať. Prejavila sa teda istá forma učenia.
„Myslím si, že myši majú akési obmedzené stopy vokálneho učenia v mozgu i správaní,“ hovorí podľa britského denníka Daily Telegraph vedúci štúdie neurobiológ Erich Jarvis.
„Také sa nachádzajú aj u ľudí, obzvlášť pri učení sa reči.“
Mozog a hlasivky
Vedcov preto zaujímalo, ako myši dokážu pracovať s melódiou a výškou svojho hlasu.
Zistili, že za to môže ich motorické centrum v mozgu. Pri jeho poškodení samce stratili schopnosť prispôsobovať sa a vydávali už iba rovnakú melódiu.
Toto zistenie biológov prekvapilo, pretože spojenie medzi mozgom sa nevyskytuje u šimpanzov či opíc.
Objasnenie mechanizmu kontroly hlasu myši pomocou mozgu môže pomôcť aj pri skúmaní ľudských chorôb, ako sú autizmus či niektoré zložitejšie neurotické poruchy.
Mohlo by to tiež viesť k novým technikám komunikácie s takýmito pacientmi.