ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Bolo to obyčajné vajíčko, zárodok budúcej žaby. John Gurdon však vzal pipety a opatrne do bunky zasiahol.
Odstránil jej jadro, vzal jadro dospelej, už úplne vyvinutej bunky zo žubrienky a vložil ho do zvyšku vajíčka. Napriek posmeškom svojich kolegov veril, že vývoj budúceho života nie je daný. A že aj dospelé bunky v sebe nesú dosť informácií, aby sa z nich aspoň teoreticky mohli vyvinúť tkanivá aj ďalšie jedince.
Gurdon mal v roku 1962 pravdu. Po jeho experimente vznikla zdravá nová žubrienka, z ktorej neskôr vyrástla žaba. Britský biológ tak otvoril dvere nielen k budúcemu klonovaniu, dokonca aj cicavcov.
Ukázal, že vývoj života nefunguje nevyhnutne iba jedným smerom a že za istých podmienok možno obrátiť vývojové hodiny v bunkách.
Včera sa tak stal jedným z dvoch držiteľov tohtoročnej Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu. Spolu s genetikom Šinjom Jamanakom ju získali za „objav, že dospelé bunky môžu byť preprogramované tak, že sa stanú pluripotentnými“.
Po kliknutí infografiku zväčšíte.
Ako nezničiť embryo
Bunky nielen v tele dospelých ľudí sú špecializované, vytvárajú tkanivá a orgány, ktoré majú svoje špecifické funkcie. Krátko po oplodnení vajíčka, na začiatku vývoja budúceho jedinca však jestvujú kmeňové bunky, z ktorých sa ich špecializovaní príbuzní postupne vyvinú.
Tieto kmeňové bunky sa dajú použiť aj neskôr na liečbu dosiaľ neliečiteľných chorôb. Problémom je, že pri ich odobratí sa embryá zničia. Práve Šinja Jamanaka naznačil, ako si s touto dilemou poradiť.
Jamanaka chcel byť pôvodne chirurgom. Stal sa však napokon vedcom a skúmal embryonálne kmeňové bunky. Chcel pochopiť, čím sa na genetickej úrovni tieto bunky líšia od dospelých.
Po niekoľkých neúspešných pokusoch s rôznymi kombináciami génov na to spolu s tímom napokon prišli.
Kým Gurdon ukázal, že aj „dospelé“ bunky nesú v sebe všetko potrebné pre nový vývoj jedinca a dajú sa tak využiť ako bunky zo skoršieho štádia, až japonský genetik o viac ako štyridsať rokov neskôr prišiel na spôsob, ako to na mikroúrovni funguje.
A ako z dospelých buniek vytvoriť kmeňové - stačí na to iba štvorica génov. Jednoduchý univerzálny recept.
„Možné využitie objavu je v nahradení akýchkoľvek buniek bunkami, ktoré sa dajú získať ľahko a od dospelého,“ hovorí vo svojom vyhlásení Nobelova komisia, ktorá oznámila mená laureátov. „Napríklad tak budeme schopní nájsť spôsob, ako získať srdce či nervové bunky z kože či krvi.“
Už sa tak lieči
Predpokladá sa, že liečba kmeňovými bunkami je jednou z budúcností medicíny. Touto metódou by sa totiž dali opravovať srdcia po infarktoch, už teraz sa nimi liečia pacienti s čiastočnou stratou zraku, experimentuje sa s využitím takýchto buniek u ochrnutých jedincov.
Predpokladá sa tiež, že kmeňové bunky by nám mohli pomôcť v boji proti Parkinsonovej či Alzheimerovej chorobe. Tohtoročná Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu tak ocenila spôsob, ako tieto kmeňové bunky získať bez zásahu do ľudských plodov.
