SME
Utorok, 15. jún, 2021 | Meniny má VítKrížovkyKrížovky
AKTUALIZOVANÉ 12:20

Nobelovu cenu získali premenené bunky

Prvú z tohtoročných nobeloviek získali vedci za preprogramovanie buniek. Vzniknúť z nich následne môže takmer akékoľvek tkanivo v tele.

(Zdroj: SITA/AP)

Prvú z tohtoročných nobeloviek získali vedci za premenu buniek. Vzniknúť z nich môže takmer akékoľvek tkanivo v tele.

ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Prvú z tohtoročných nobeloviek, Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu získali John B. Gurdon a Šinja Jamanaka „za objav, že dospelé bunky môžu byť preprogramované tak, že sa stanú pluripotentnými".

Dvojica vedcov podľa vyhlásenia Nobelovej komisie zistila, že dospelé, už špecializované bunky môžu byť preprogramované tak, aby sa z nich stali bunky schopné ďalšieho vývoja – stane sa z nich napríklad iné tkanivo v tele.

Objav je kľúčový najmä v tom, že táto technika môže nahrádzať využívanie embryonálnych kmeňových buniek pri liečbe niektorých dosiaľ neliečiteľných ochorení.

„John B. Gurdon zistili v roku 1962, že špecializácia buniek sa dá zvrátiť,“ píše sa v tlačovom vyhlásení. „V už klasickom experimente nahradil jadro nezrelej bunky vajíčka žaby jadrom dospelej, črevnej bunky. Táto modifikovaná bunka vajíčka sa vyvinula do normálnej žubrienky.“

Vedec popri tom totiž ukázal, že DNA dospelej bunky nesie všetky informácie nutné na vývoj bunky v celú žabu. Toto zistenie neskôr umožnilo klonovať zvieratá.

Šinja Jamanaka zase o štyridsať rokov neskôr zistil, ako „dospelé bunky myší možno preprogramovať tak, aby sa stali nezrelými bunkami“.

Stačilo pri tom zasiahnuť iba do niekoľkých (do štyroch) génov, takže z dospelých buniek sa stali pluripotentné kmeňové bunky – teda bunky, z ktorých sa môžu vyvinúť takmer všetky druhy tkanív v tele.

Šinja Jamanaka. FOTO - TASR/AP

John B. Gurdon. FOTO - WIKIMEDIA

Japonsko a Veľká Británia

Sir John B. Gurdon sa narodil v roku 1933 vo veľkej Británii. Doktorát získal na Oxforde, v šesťdesiatych rokoch bol postdocom na Caltechu. V súčasnosti pôsobí na univerzite v Cambridge, kde vedie vlastný inštitút.

Jamanaka sa narodil v Japonsku v roku 1962. Pôvodne chcel byť chirurgom ortopédom, no napokon si vybral základný výskum. Doktorát získal v Osake, v súčasnosti pôsobí ako profesor na Kjótskej univerzite.

Laureáti si tento rok rozdelia zníženú sumu, zhruba 900-tisíc eur. Nobelova nadácia nedávno rozhodla, že finančnú prémiu spojenú s každou zo šiestich Nobelových cien tento rok znížia o 20 percent, z desať na osem miliónov švédskych korún.

Minulý rok nastala pri tejto príležitosti zvláštna situácia. Laureátom sa spolu so svojimi dvomi kolegami stal aj Ralph Steinman.

Čoskoro sa ukázalo, že vedec ocenený za svoj „objav dendritických buniek a ich úlohy v získanej imunite“ zomrel.

Nobelove ceny by sa pritom nemali udeľovať posmrtne, komisia, ktorá o ocenení rozhodla, však nevedela, že Steinman krátko predtým podľahol rakovine pankreasu.

Indukované pluripotentné bunky. FOTO - WIKIMEDIA

Ceny v minulosti

Pozrite si minulých držiteľov Nobelových cien za fyziológiu alebo medicínu.

Známu cenu (Nobelpriset i fysiologi eller medicin) udeľuje švédsky inštitút Karolinska od roku 1901.

Dosiaľ bolo udelených 102 Nobelových cien za fyziológiu alebo medicínu, ocenených nevyhlásili v rokoch 1915, 1916, 1917, 1918, 1921, 1925, 1940, 1941 a 1942. Počas vojen sa mnoho Nobelových cien neudeľovalo, v niektorých prípadoch sa však komisia rozhodla, že vzhľadom na okolnosti peniaze za ocenenie radšej presunie na ďalší rok.

V roku 1939 prinútil Adolf Hitler Gerharda Domagka, aby prestížne ocenenie neprijal. Laurátom Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu sa stal za „objav sulfonamidu Prontosilu, prvého lieku účinného proti bakteriálnym infekciám“.

Len raz v histórii ocenenia došlo k prípadu, že sa jeho laureátmi stali rodinní príslušníci. V roku 1947 získali Nobelovu cenu manželia Gerty Theresa Coriová a Carl Cori „za objav mechanizmu, ktorým sa glykogén v tele mení na glukózu“.

Ako funguje nominácia na Nobelovu cenu?

Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Marian Kočner počas pojednávania na Najvyššom súde.

Pôvodný rozsudok v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice sprevádzali pochybnosti.


6 h
Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová

Špecializovaný súd by mal vysvetliť prečo niektoré dôkazy odmietol.


5 h

Do parlamentu by sa dostalo osem strán.


7 h

Celé znenie rozhodnutia súdu.


2 h

Neprehliadnite tiež

Hlodavce sa premnožili.

Objav zapĺňa slepé miesto na mape.


TASR 4 h
Bizarný jašter Oculudentavis naga.

Z dinosaura je napokon jašterica.


a 1 ďalší 8 h

Aj náročné témy si vyžadujú rozhovor.


10 h
Microsoft plánuje odhaliť novinky od operačnom systéme Windows.

Budúcnosť Windowsu prezradia o týždeň.


13 h