Slováci sú na stope dobyvateľov Egypta

Naši vedci skúmajú aj minulosť Egypta. Odkrývajú napríklad nálezisko neďaleko Káhiry.

(Zdroj: Veronika Dubcová / Aigyptos)

Pod vrstvami prachu a hliny sa zrazu objaví čudný, zelenkavý záblesk. Archeológ opatrne odkrýva ďalšie vrstvičky, oprašuje hrany, kopíruje jej tvar. Kope na egyptskom nálezisku Tell el-Retábi, vo východnej časti nílskej delty, asi sto kilometrov od Káhiry.

Vedci len nedávno odkryli múry zvláštnej budovy z čiernych nepálených tehál. Tento Čierny dom neukrýval iba keramiku, kozmetické nádoby a misky, ale aj bronzovú dýku. Je to vzácny nález, nepochádza totiž z hrobu a podobných objektov tiež nie je veľa.

Aj takto vyzerá jeden z množstva výskumov staroegyptských pamiatok. Zásadným rozdielom je, že práve tento konkrétny výskum na území, kde sa pred tisíckami rokov stretávali rôzne kultúry, navzájom sa ovplyvňovali, vymieňali predmety i znalosti, robí aj slovenský tím. Naši egyptológovia.

Teplo a systém

Na prvý pohľad to vyzerá ako napínavá, vzrušujúca práca. V krajine s obrovskými pyramídami, kde fungovala rozvinutá spoločnosť už pred tisícročiami, stále sa ukrývajú mnohé tajomstvá.

Fascinujú nás ohromné stavby, a nechceme veriť, že ich zvládli staroveké armády robotníkov bez dnešných technológií. Ako turisti sa chodíme pozerať na faraónske poklady, obdivuje dávne chrámy, z ktorých sa často zachovali iba vysokánske stĺpy.

Klimatizovanými autobusmi v spoločnosti ozbrojenej ochrany sa presúvame púšťou, aby sme uvideli Luxor či Údolie kráľov, pozreli si miesto, kde tajomná kráľovná Hatšepsut nechala vybudovať chrám, čo dnes nesie jej meno.

Skutočná práca egyptológov je však podstatne ťažšia – vyžaduje si odhodlanie pracovať v letných horúčavách, precíznu, systematickú prípravu a štúdium, ale aj analýzu nájdených predmetov. A chce aj trpezlivosť, šťastie či dobré kontakty pri dohadovaní sa s egyptskými úradmi.

Slovensko-poľský výskum

„V auguste sa už dá pracovať od pol šiestej, takže vstávame o pol piatej,“ opisuje svoj pracovný deň Jozef Hudec, spoluzakladateľ Nadácie Aigyptos, ktorá už od roku 2007 spolu s poľskou stranou kope v Tell el-Retábi.

„Dáme si ľahké raňajky a naložíme dôležité súčasti výstroja. Na Tell el-Retábi nás už čaká predák Alí s miestnymi robotníkmi.“

Vedci im rozdelia prácu, kontrolujú výkopy, zaznamenávajú nájdené predmety. „Končíme o druhej, keď už horúčava začína byť nepríjemná. Za prítomnosti egyptského inšpektora naložíme drobné nálezy a keramiku z celého dňa do auta a odvezieme ich.“

Lokalitu Tell el-Retábi, ktorú slovensko-poľský tím skúma už šiestu sezónu, obývali ľudia minimálne od obdobia pred tritisícpäťsto rokmi. Egyptu vtedy čiastočne vládli Hyksósi, ktorí pravdepodobne pochádzali niekde z oblastí dnešnej Palestíny.

Vedci tam objavili hroby, rôznu keramiku, kovové predmety aj šperky – a množstvo ďalších nálezov pochádza z mladších období.

Dnešný výskum však pamiatky skôr zachraňuje pred rozpínajúcou sa činnosťou súčasných obyvateľov. „Systematický výskum, ktorý sme začínali v roku 2007, sa po dvoch rokoch zmenil na záchranný, vzhľadom na rozširovanie asfaltovej cesty,“ vysvetľuje Hudec.

Všetci musia poznať základy

Filmy to zobrazujú jednoducho. Neohrozený dobrodruh sa prediera tmavými tunelmi, občas sa hrabe v zemi, väčšinou čírou náhodou narazí na nejaký záhadný symbol, vylúšti hádanku, stlačí správny kameň a otvorí sa pred ním tajná miestnosť s historickými pokladmi.

Menej naivná predstava možno bude vravieť o ľuďoch, ktorí sa celý deň hrabú v zemi, odkrývajú drobné fragmenty a potom okamžite vedia, čo vlastne našli – aj s kontextom, kto kedy a prečo daný predmet používal.

Skutočná egyptológia je pritom veda, kde sa stretávajú rôzne prístupy viacerých špecializácií – od chemikov, cez antropológov až po odborníkov na staré nápisy či dávne rastliny.

„Práca prebieha tímovo, každý účastník má svoju špecializáciu,“ zdôrazňuje aj Martin Odler, slovenský egyptológ, ktorý pôsobí na Českom egyptologickom ústave Univerzity Karlovej. „No napríklad všetci egyptológovia musia ovládať základy egyptologického a archeologického remesla.“

A aj keď ich nie je veľa, takíto nadšenci sú aj na Slovensku či fungujú v susedných krajinách.

„Ako egyptológ tu pracuje Dušan Magdolen, riaditeľ Ústavu orientalistiky SAV. A asi najvýraznejším projektom je výskum v Tell el-Retábi,“ dodáva Odler. „Bádatelia so slovenským pôvodom pracujú aj na viedenskej či pražskej univerzite.“

Našli hroby

Sú tlačení časom. Postupne pribúdajú úlomky, maličké kúsky keramiky či nástrojov. Všetko treba opísať, zaradiť, odfotiť či zakresliť – nič totiž nesmie opustiť krajinu, ktorá v poslednom čase začína vyzývať ostatné štáty, aby Egyptu vrátili nálezy, ktoré si z nej pred rokmi odniesli.

Podľa aktuálnych správ z Tell el-Retábi slovenskí vedci len pred pár dňami objavili niekoľko hrobov: detský i vykradnutý hyksósky hrob kohosi z vyššej spoločenskej vrstvy. Aj napriek neporiadku po vykrádačoch zostala medzi kosťami človeka a obetovaných zvierat cenná keramika. Môže prezradiť, z akého obdobia hrob vlastne pochádza.

„Pamiatky na území Egypta sú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva,“ zdôrazňuje šéf slovenskej časti výskumu Jozef Hudec. „A traduje sa, že doteraz je odkrytých iba štyridsať percent pamiatok.“

ico

Teória veľkých skokov nefunguje

„Pamiatky Egypta sú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva,“ hovorí egyptológ Jozef hudec, spoluzakladateľ nadácie Aigyptos. V Egypte vedie slovenské práce na vykopávkach v Tell el-Retábí.

Ako vyzerá váš bežný pracovný deň na vykopávkach?

Závisí od mesiaca a je vcelku prozaický. V auguste sa už dá pracovať od pol šiestej, takže vstávame o pol piatej. Dáme si ľahké raňajky a naložíme dôležité súčasti výstroja, ktoré nenechávame na lokalite. Asi za pol hodinu sa presunieme autom z Ismailíje, kde bývame, na Tell el-Retábí. Tam nás už čaká predák Alí s miestnymi robotníkmi. Rozdelíme im prácu, kontrolujeme priebeh výkopov, zameriavame, popisujeme, kreslíme a evidujeme nálezy. Po štyroch hodinách máme prestávku, dáme si desiatu. Spravidla sú to miestne támeje (chlebové placky so zeleninovými „fašírkami“), turši (nakladaná zelenina) a čaj, resp. voda.

Kedy sa výskum v teréne končí?

Končíme o druhej, keď už horúčava začína byť nepríjemná. Za prítomnosti egyptského inšpektora, ktorý s nami spravidla aj býva, naložíme drobné nálezy a keramiku z celého dňa do auta a odvezieme ich so sebou do Ismailíje. Tam sa naobedujeme a dáme si siestu. Okolo piatej - šiestej večer začína druhá smena – dokumentovanie nálezov a tvorba databáz. Dlhšie ako do desiatej to spravidla nikto nevydrží ...

Aký vplyv mala revolúcia v Egypte na váš výskum? Zmenia sa podmienky archeológov s Mursího vládou?

Minulý rok sme prichádzali do Egypta plní napätia, pod dojmom mediálnych informácií o kardinálnych zmenách. Teória veľkých skokov však nefunguje. Na Tell el-Retábí nás vítali tí istí priateľskí ľudia. Rabovania pamiatkových lokalít, múzeí a skladov sa našej lokality chvalabohu netýkali.

Zmeny neprebehli ani na úradoch?

Isté zmeny bolo badať v Najvyššej pamiatkovej rade, čo je štátna organizácia s viac ako 50-tisíc zamestnancami. Za éry exprezidenta Mubáraka spadala pod ministerstvo kultúry. V januári 2011 sa však jej generálny tajomník Zahí Hawáss stal štátnym ministrom pre pamiatkové záležitosti. Odvtedy sa štatút a postavenie egyptskej pamiatkovej starostlivosti viackrát zmenili. Po vymenovaní novej vlády v auguste 2012 zostal štátnym ministrom pre pamiatkové záležitosti Dr. Mohamed Ibrahím Alí Saíd, profesor archeológie na univerzite Ajn Šams. Okruhy, ktoré prezentoval ako priority svojho úradu sú dôležité a prinášajú pozitívne očakávania.

Koľko zo starého Egypta už dnes poznáme?

Pamiatky na území Egypta sú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva. Traduje sa, že doteraz je odkrytých iba asi 40 % pamiatok. Egyptskí kolegovia preto oceňujú medzinárodnú pomoc pri záchrane kultúrneho dedičstva, najmä pred dôsledkami ekonomických aktivít a populačného rastu. Dôkazom je aj náš výskum na Tell el-Retábí. V uplynulých rokoch preukázali pamiatky svoj ekonomický potenciál aj v rozvoji egyptského turistického ruchu. Archeológovia pomáhajú tento potenciál zväčšovať a je preto málo pravdepodobné, že by akákoľvek egyptská vláda chcela v tejto oblasti experimentovať.

Na čom slovenskí vedci pracujú, kto sú a kto tento výskum financuje?

Výskum na Tell el-Retábí je spoločným poľsko-slovenským projektom, ktorý zastrešujú Archeologický ústav Varšavskej univerzity, jej Poľské centrum stredomorskej archeológie v Káhire a slovenská Nadácia Aigyptos. Na poľskej strane je riaditeľom Dr. Slawomír Rzepka, na slovenskej strane ja. Systematický výskum, ktorý sme začínali v roku 2007 sa po dvoch rokoch zmenil na záchranný, vzhľadom na rozširovanie asfaltovej cesty cez tell. Zamerali sme sa preto na obe strany cesty, v zónach predpokladanej deštrukcie. Slovenská časť misie sa sústredila na západnú stranu cesty, kde boli ohrozené zvyšky dvoch mohutných veží zo surovíc, lemujúcich západnú bránu do novoríšskej pevnosti. Podarilo sa nám dohodnúť s egyptskou stranou, že cesta bude rozšírená viac na východ, aby nezničila túto bránu - migdol. Tí, ktorí boli v Luxore a na západnom brehu Nílu navštívili zádušných chrám Ramessa III v Medinet Habu, si určite pamätajú jeho impresívny kamenný vstup. Brána na Tell el-Retábí bola architektonicky veľmi podobná a mala aj rovnakého pôvodcu. Pretože však nebola z kameňa, ale z hlinených tehiel, jej veže boli ešte masívnejšie ako tie luxorské.

Čo plánujete tento rok?

V šiestej sezóne sa chceme sústrediť na západný okraj brány. V minulej sezóne sme pod jej severnou vežou objavili osídlenie zo začiatku Novej ríše, čiže asi 3.500 rokov staré. Jadrom slovenskej časti výskumného týmu sú egyptológovia, ktorí študovali v Prahe a vo Viedni, ale aj klasickí archeológovia z Trnavy, či archeológovia z Bratislavy. Keďže moderný archeologický výskum je multiodborový, spolupracujeme nielen s našimi geofyzikmi a antropológmi, ale aj s odborníkmi z Poľska (keramologička) a Británie (paleo-botanička). V tomto roku nám značne pomáha aj súkromný sektor – slovenská firma Geotronics. O spoluprácu majú záujem aj slovenskí konzervátori a ďalší špecialisti.

Kto výskum platí?

Našu časť výskumu financuje najmä Nadácia Aigyptos a privátne zdroje. Účastníci misie si spravidla hradia z vlastných prostriedkov letenku zo Slovenska do Egypta. S rastúcimi cenami v Egypte sa však budeme musieť poobzerať po posilnení výskumného rozpočtu, avšak zo strany štátnych zdrojov sa pomocná ruka zatiaľ nečrtá.

Čo je najvýznamnejším objavom, ktorý ste vy alebo vaši slovenskí kolegovia v Egypte urobili?

Najväčšiu hádanku na Retábi pre nás zatiaľ predstavuje tzv. Čierny dom, stavba z čiernych tehiel. V minulej sezóne sme v nej našli viacero druhov surovín na výrobu kozmetických prípravkov a farbív, časti kozmetických nádob, ale tiež veľkú bronzovú dýku a sopečnú pemzu. Interpretácie domu sú preto rôzne. Budova sa naviac nachádzala mimo doteraz známych novoríšskych hradieb a priamo na jej ruinách stál o cca 300 rokov mladší migdol Ramessa III ...

Spomína sa Tell el-Retábí v Biblii?

Lokalita Tell el-Retábí je viacerými egyptológmi považovaná za biblický Pitom. Na lokalite sa totiž asi pred sto rokmi našli kamenné bloky z chrámu, na ktorých faraón Ramesse II obetuje bohu Atumovi. Predpokladá sa preto, že na lokalite stál Atumov chrám, čiže Per-Atum, z čoho sa mohol skomoliť resp. vyvinúť názov Pitom. Našim zámerom je tiež zistiť, či sú na lokalite nálezy so Strednej ríše, spred 4.000 rokov. Podľa nich by bolo možné zistiť, či bol Retábí súčasťou tzv. Vládcových múrov. Čitatelia ich môžu poznať z dávneho príbehu o Sinuhetovi. Zatiaľ najstaršia odkrytá vrstva je však „iba“ z hyksóskej doby, čiže je o 200 – 500 rokov mladšia. Doteraz bolo odkrytých 17 hrobov, pri ich dokumentácii sa nám hodili skúsenosti viacerých členov misie z rakúskeho výskumu na Tell el-Dab´a. V nadchádzajúcej sezóne plánujeme zistiť, či pohrebisko pokra-čovalo viac na západ od pevnosti.

Tomáš Prokopčák

ico

Výskum je finančne náročná záležitosť

„Najvýraznejším medzinárodným projektom slovenskej egyptológie je poľsko-slovenský výskum v Tell el-Retábí,“ hovorí egyptológ Martin Odler z Českého egyptologického ústavu UK. „Bádatelia so slovenským pôvodom ďalej pracujú na viedenskej a pražskej univerzite.“

Prečo ste sa stali „egyptológom“ a prečo sa niekto vôbec rozhodne profesionálne venovať výskumu starovekého Egypta?

Dôvod je prostý, zlákali ma knihy Vojtecha Zamarovského, a potom i knihy ďalších autorov. Ak chce Slovák či Slovenka študovať egyptológiu, má dve najbližšie možnosti, Viedeň a Prahu. Vybral som si Prahu, kde som teraz doktorandom a vedeckým pracovníkom Českého egyptologického ústavu. Nezaujímal ma len Egypt, vyštudoval som i pravekú a klasickú archeológiu. Ďalej by som sa však chcel venovať najmä egyptskej archeológii, dôvodom je rozmanitosť historických prameňov, ktoré po staroegyptskej kultúre zostali, obraz minulosti môže byť vďaka nim podrobnejší a kompletnejší ako u iných civilizácií. A archeológ je akýmsi cestovateľom naruby. Namiesto povrchného „poznávania“ mnohých krajín sa snaží hlbšie pochopiť minulosť a prítomnosť určitej časti sveta.

Na akej úrovni je slovenský výskum starovekého Egypta?

Na Slovensku momentálne pracuje ako egyptológ iba dr. Magdolen, riaditeľ Ústavu orientalistiky SAV. Najvýraznejším medzinárodným projektom slovenskej egyptológie je poľsko-slovenský výskum v Tell el-Retábí, ktorý za slovenskú stranu vedie dr. Hudec. Podrobná publikácia o výsledkoch piatich sezón sa pripravuje. Od budúceho roku by som sa mal k projektu tiež pripojiť.

A Slováci inde?

Bádatelia so slovenským pôvodom ďalej pracujú na viedenskej a pražskej univerzite, ich práca je možná vďaka dlhšej tradícií a tým aj lepším podmienkam v Rakúsku, resp. v Českej republike. Výsledkami reprezentujú predovšetkým rakúsku a českú vedu. Slovenská egyptológia je teda v súčasnosti skôr súhrnom jednotlivcov a ich špecializácii. Ich egyptologický výskum sa darí prezentovať pre verejnosť aspoň v Mestskom múzeu Bratislavy, kde Nadácia Aigyptos v tomto roku zorganizovala úspešný prednáškový cyklus a na budúci rok sa chystá ešte rozsiahlejší program.

Prečo si u nás archeológovia zakladajú nadácie či spoločnosti ako SAHI či Aigyptos?

Nič nové pod slnkom, už sto tridsať rokov napr. existuje britská spoločnosť Egypt Exploration Society, ktorá združuje nielen profesionálnych egyptológov, ale aj laických záujemcov o Egypt. Vydávajú vlastný kvalitný časopis, organizujú exkurzie do Egypta či na výstavy, laickí dobrovoľníci sa dokonca podieľajú na výskumoch. Možnosti na Slovensku sú skromnejšie. Nadácia Aigyptos zabezpečuje výskum v Egypte, organizuje spomenutý prednáškový cyklus a do budúcna sú plánované ďalšie aktivity.

Skúmať staroveké pamiatky asi nie je lacné.

Archeologický výskum v zahraničí je logisticky a finančne náročná záležitosť, no reprezentuje domovskú krajinu medzi obyčajnými ľuďmi, v prostredí, kam sa diplomati nedostanú. Napr. v Nemecku či Rakúsku sú zahraničné archeologické projekty či ústavy súčasťou štátnej kultúrnej diplomacie. Aj v Egypte sú vzťahy ústavu s ambasádou ČR na výbornej úrovni. Archeologické expedície Univerzity Karlovej okrem Egypta a Sudánu dlhodobo skúmajú lokality v Bulharsku a v Uzbekistane. Archeologický ústav SAV však spoluprácu s MZV SR, podobnú Nemecku či Rakúsku, nemá zakotvenú, a preto sa v zahraničí podieľal len na odkryvoch v Kuvajte a Sudáne. Vzhľadom k daným okolnostiam bola preto doteraz najjednoduchšou cesta, ako začať slovenské výskumy v zahraničí, prostredníctvom nadácie či občianske združenia.

Ako vyzerá bežné práca egyptológa v českých alebo slovenských podmienkach?

Práca má určitý ročný rytmus, na jar a na jeseň sa konajú expedície, v prípade Českého egyptologického ústavu buď na pyramídové pohrebisko Abúsír v Egypte alebo do Sudánu. Počas expedícií sa odkrývajú nové objekty a získavajú nové údaje, práca prebieha tímovo, každý účastník má svoju špecializáciu, všetci však musia ovládať základy egyptologického a archeologického remesla. V Prahe sa potom väčšinu času spracúvajú nazhromaždené zistenia, ktoré sa potom prezentujú napr. na konferenciách, takisto sa pripravujú publikácie skončených výskumov. Zároveň treba sledovať, prípadne aj recenzovať, novú literatúru, každoročne vychádzajú desiatky nových monografií, zborníkov a časopisov.

Napríklad?

Ústav vydáva pravidelne každý rok Pražské egyptologické studie s aktuálnymi správami z egyptských a sudánskych výskumov, minulý rok som bol spoluautorom predbežnej správy o hrobke lekára Neferherptaha zo Starej ríše. V tomto roku mi v ňom vyjde štúdia, týkajúca sa mojej špecializácie, medi v Starej ríši. V súčasnosti prechádza archív dokumentácie z expedícii ústavu na nový databázový softvér, podieľam sa tak aj na digitalizácii informácií z nových i starších výskumov. Objem dát je obrovský, dnes je archeologická práca bez databázových programov nepredstaviteľná.

A to vyzerá ako?

Od Grantovej agentúry UK som dostal grant na preklad a rozšírenie svojej diplomovej práce, okrem povinností v Prahe tak cestujem po európskych múzeách a študujem nepublikované artefakty. Nedávno napr. v depozitári Umeleckohistorického múzea vo Viedni, v ďalšom roku som napr. získal súhlas študovať v depozitári Louvru.

Tomáš Prokopčák

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  2. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Equadiff 2017 – svetová konferencia o diferenciálnych rovniciach
  2. Priemerné ceny bytov v júni boli vyššie ako pred rokom
  3. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  4. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  5. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  6. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
  7. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  8. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  9. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  10. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 10 492
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 740
  3. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 4 343
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 127
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 856
  6. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 2 717
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 682
  8. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku 2 354
  9. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 208
  10. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 2 098

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Ľutujem, že som vám zabil brata

Aké ponaučenia sa dajú odniesť zo straty blízkeho?

KOŠICE KORZÁR

Vodárne predali pozemky developerovi. Ich šéf tam kúpil 24 bytov

Hreha: Byty sú moja súkromná vec.

TV

Slovensko sa rozlúčilo s profesorom Štefanom Nosáľom

Choreograf a umelecký vedúci Lúčnice zomrel vo veku 90 rokov.

DOMOV

Policajti koncerty neonacistov nezastavili, lebo je to ťažké

Nabehnúť na koncert extrémistov nie je jednoduché.

Neprehliadnite tiež

V piatok v noci môžete zo Slovenska pozorovať jasný Jupiter

Planétu uvidíte voľným okom kúsok od Mesiaca.

Ako môže sken tváre nahradiť cestovné lístky

Biometriu fotografiou neoklamete.

Online obchod zistí, čo chcete kúpiť. Stačí vám fotka tovaru

Ak neviete názov, eBay sa pokúsi zistiť o aký tovar sa zaujímate.

DETSKÁ RUBRIKA

Priletel z južnej Európy. Orla kráľovského k nám vyhnalo globálne otepľovanie

Samec sa okamžite stáva vzorným budúcim oteckom, partnerku zásobuje potravou a keď už sa jeho družka potrebuje preletieť, pri sedení na znáške ju vystrieda.