LONDÝN, BRATISLAVA. Má ich zebra, tiger aj gepard. Na mnohých živočíchoch sú jednoduché, na iných zas zložitejšie. Pre vedcov boli pruhy či škvrny zvierat dlho záhadou, tím zo Stanfordskej univerzity však teraz prišiel na mechanizmus, ktorý by mohol tento fenomén vysvetliť.
Odborníci pri analýze DNA mačiek v severnej Kalifornii či skrotených aj divých gepardov zistili, že mačky aj gepardy zo subsaharskej Afriky využívajú podobný mechanizmus.
„Mutácie jedného génu spôsobujú, že pruhy sa stávajú škvrnami, a škvrny pruhmi,“ povedal podľa agentúry AP vedúci výskumu Gregory Barsh.
To však nestačí, do hry totiž okrem génu Taqpep vstupuje ešte jeden gén - Edn3 - a až ich spoločná interakcia vytvorí výslednú štruktúru. Už počas vývoja plodu určia budúce vzory, ktoré sa však začnú objavovať až pri raste chlpov.
Cicavce nie sú jediné živočíchy, ktoré majú vzorovanú kožu alebo srsť. Ryby, mloky a niektoré bezstavovce majú tiež pruhy či škvrny. No kým pri ostatných zvieratách sa počet škvŕn a pruhov mení, cicavce si udržiavajú rovnaký počet a vzor.
„Nejakým spôsobom bunky v čiernom pruhu vedia, že sú v čiernom pruhu a pamätajú si tento fakt počas celého života organizmu,“ vysvetľuje Barsh. „Boli sme zvedaví, čo sa deje na rozhraní medzi svetlými a tmavými pruhmi a škvrnami. Ako tieto škvrny vedia, ako rásť so zvieraťom.“
