BRATISLAVA. Keby sa naša slnečná sústava rodila trochu inak, mohla to byť ďalšia planéta. Planétka Vesta, tretie najväčšie teleso pásma planétok medzi Marsom a Jupiterom, však zastala kdesi na polceste.
No nie je to len ďalší banálny kameň, ktorý sa potuluje vesmírom. Hovorí o najstarších okamihoch našej slnečnej sústavy, keďže sa vyformovala iba pár miliónov rokov po jej vzniku.
Donedávna okolo nej krúžila sonda Dawn, prístroj za pol miliardy dolárov, ktorý teraz prezradil, že na planétke je nielen nečakane veľa vodíka. Pochádzajú odtiaľ aj mnohé z meteoritov, ktoré dopadajú na Zem.
Vodná para?Pôvodné hypotézy hovorili, že Vesta neobsahuje žiadnu vodu. Relatívne nízke prelety zariadenia, ktoré vytvoril americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), však naznačujú, že to nie je úplná pravda.
V istých okamihoch sa na Veste mohla nachádzať vodná para, ktorá po krátkom čase zmizla. Jej vznik majú na svedomí dopady iných telies, ktoré zahriali okolie, pričom sa z minerálov uvoľnila para.
Pozostatkom po takýchto udalostiach sú čudné útvary, ktoré Dawn na planétke objavila.
„Tie jamy vyzerajú podobne ako útvary na Marse," hovorí v tlačovom vyhlásení NASA Brett Denevi, ktorý o štruktúrach píše v štúdii pre magazín Science. „No kým voda bola na Marse bežná, v takýchto množstvách sme ju na Veste neočakávali."
Planetárne embryoOkrem pozostatkov po vodíku a možno vode sonda, ktorú do kozmu vystrelili v roku 2007, odhalila aj zloženie planétky. To sa zhoduje s istými triedami meteoritov, ktoré dopadajú na Zem a zrejme preto pochádzajú práve z Vesty.
„Význam je ten, že ak viete, že tieto meteority prišli z Vesty, môžete ich v laboratóriu študovať," dodáva pre Space.com Thomas Prettyman, šéf jedného z prístrojov sondy. „Zistíte tak, ako sa Vesta sformovala. Je to totiž planetárne embryo, ktoré zamrzlo vo veľmi skorej fáze vývoja."
Dawn krúžila okolo planétky od minulého roku a tento mesiac sa od nej odpútala. Smeruje k trpasličej planéte Ceres, najväčšiemu telesu medzi Marsom a Jupiterom.
