Takých miest je viacero. Kedysi, v časoch mladšej kamennej doby tam žili naši predchodcovia, ktorí po sebe zanechali stopy. V prípade náleziska Ťia-chu v stredovýchodnej Číne to bolo napríklad viacero kúskov hlinených nádob.
Keď sa tam pred rokmi vybral americký archeológ Patrick McGovern, až tak ho nezaujímali praveké výdobytky hrnčiarstva. Skôr chcel vedieť, čo do prastarých nádob ľudia ukrývali - a ak to bolo jedlo, ako kedysi dávno jedli a pili.
Spolu s kolegami preto preskúmali šestnásť črepov a vyskúšali rôzne testy vrátane infračervenej spektrometrie. Napokon vedci zistili, že trinásť kúskov obsahovalo rovnakú substanciu: bola to kvapalina, no nie obyčajná voda.
McGovernov tím dokázal, že pradávni obyvatelia dnešnej Číny tam pred deväťtisíc rokmi schovávali fermentovaný nápoj, čosi medzi dnešným vínom a pivom. Archeológovia tak našli najstarší známy dôkaz toho, že ľudia vyrábali alkohol.
Varenie a pivo
Čudný nápoj z ryže, medu a nakvaseného ovocia je možno prvým nálezom alkoholu, ktorý sa podarilo presne datovať. Niektorí antropológovia však predpovedajú, že spoločné cesty človeka a alkoholu sú zrejme oveľa staršie.
Kde však nie sú konkrétne záznamy alebo chemické dôkazy, zostali iba domnienky. Jednou z nich je napríklad aj to, že alkohol nás - ak pijeme ten správny - otrávi až v relatívne väčšom množstve a menšie dávky, i keď s rannými problémami zvládame.
Pár vedcov si dokonca myslí, že pivo varíme už od čias, odkedy vlastne varíme. A nejaké podoby ovocného vína tiež nie sú novým objavom.
„Keď ľudia spútali oheň a začali vďaka tomu variť, pravdepodobne začali variť aj pivo," hovorí pre magazín Scientific American antropologička Christine Hastorfová z Kalifornskej univerzity v Berkeley. Vedci predpokladajú, že naši prapredkovia a prapríbuzní si začali variť už niekedy pred 250-tisíc rokmi. „Napokon, také pivo je vlastne ľahké vyrobiť."
Prvé záznamy o varení piva pochádzajú z Mezopotámie. Klinové tabuľky spred šiestich tisícročí spomínajú obchod s pivom, starovekí Sumeri mali dokonca bohyňu piva Ninkasi.
To však neznamená, že pivo nepoznali aj podstatne staršie kultúry. Na jeho primitívnu verziu vlastne potrebujete iba vodu, teplo, sacharidy, enzýmy a kvasinky. A kvasiť vám začne aj popadané ovocie a enzýmy získate zo slín.
„Bohužiaľ, v tomto príbehu sme sa veľmi hlboko nedostali," dodáva Hastorfová. „Ak sa pozrieme na rané ohniská či obývané miesta, nevieme povedať, či si pivo varili, alebo nie."
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Dlhšie dejiny
Vieme, že alkohol poznali Sumeri aj Egypťania, ktorí nám dokonca zanechali recepty či záznamy o rozsiahlych presunoch piva. Podobné alkoholické nápoje poznali v Ázii, zväčša na rituálne účely si ich varili predkolumbovské kultúry v Amerike. O antických Grékoch, Rimanoch či neskôr aj Slovanoch ani netreba hovoriť.
Problémom je, že pri pátraní po dávnom alkohole musia vedci nájsť vzorky, ktoré vydržali aj napriek tisícročiam v stave vhodnom na analýzu. Tých je po svete veľmi málo, kľúčom by však mohli byť organické kyseliny, typické napríklad pre víno.
„Toto všetko nám jednoducho ukazuje, že fermentované nápoje majú oveľa dlhšie dejiny," vysvetľuje pre magazín Nature aj sám McGovern „A pre vývoj ľudskej kultúry podstatne väčší význam, ako sme dosiaľ predpokladali."
Dôvod na vyrábanie alkohol mohol byť veľmi banálny a vôbec nemusel súvisieť s príjemnými pocitmi. Pred tisíckami rokov mohlo byť napríklad pivo výhodné pre zdravie. Nielenže má svoju nutričnú hodnotu, no je to zároveň spôsob, ako získať relatívne čistý nápoj tam, kde môžu byť kontaminované zdroje pitnej vody.
Antropológovia však zdôrazňujú aj jeden naoko paradoxný faktor: pitie zvyčajne bývalo spoločenskou udalosťou. Naprieč rôznymi kultúrami – bez ohľadu na to, či bolo, alebo nebolo preukázané využívanie alkoholu na rituálne účely – bývalo pitie vysoko sociálnym prvkom. Utužovalo tak vzťahy medzi jednotlivými členmi v skupine.
A to zrejme až do okamihu, kým to niekto poriadne neprehnal.
