Ig Nobelovu cenu tento rok získal neurovýskum mŕtvej ryby, rozlievajúca sa káva či návod, ako neexplodovať pri kolonoskopii.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Miestnosť plná letiacich papierových lietadielok. A ďalšie tradície: ak ocenený ďakuje viac ako minútu, mladé dievča začne nahlas vykrikovať „nuda". A cenu zväčša dostanete od nositeľa skutočnej, vážnej Nobelovej ceny.
Tak vyzerá jedno z najzábavnejších podujatí vo svete vedy, odovzdávanie trošku parodických, trošku vážnych, a stále viac vážených cien Ig Nobel. Už po 22. druhý raz ich udelila redakcia humoristicko-vedeckého magazínu Annals of Improbable Research.
Medzi laureátmi bol výskum dynamiky kávy v šálke, zistenie, že pri nakláňaní sa nám zdá Eiffelova veža menšia či dôkaz, že pri použití normálnych prístrojov a relatívne bežnej (a zrejme chybnej) štatistickej metódy vykazuje aktivitu aj mŕtvy mozog lososa.
Veda je zábava
Ig Nobelove ceny sa vôbec prvý raz odovzdávali v roku 1991. Dlho sa považovali medzi vedeckou komunitou za hanbu, prípadne za výsmech ich práce. To však nikdy nebolo ich cieľom a organizátori vždy hovorili, že cieľom je oceniť výskum, ktorý „ľudí najskôr rozosmeje, no potom sa nad ním zamyslia".
Napokon, nositeľom Ig Nobelovej ceny sa za svoje levitujúce žaby v roku 2000 stal aj Andre Geim, ktorý o desať rokov neskôr spoluzískal Nobelovu cenu za svoje experimenty s grafénom.
Preto, kým pred rokmi vedci udeľovanie Ig Nobelových ignorovali, dnes si laureáti - na vlastne náklady - na Harvardovu univerzitu po ocenenia chodia. A túto cenu považujú za prestíž i dobré zviditeľnenie svojej práce.
„Toto jednoducho súvisí s tým, ako sa pozerám na vedu - mala by mať svoju zábavnú stránku," hovorí pre Guardian Ruslan Krečetnikov, ktorý získal Ig Nobelovu cenu za dynamiku kvapalín. Práve on skúmal, prečo sa káva vylieva zo šálky.
„Je predsa veľa ľudí, ktorí sú zvedaví nielen na čierne diery, ale aj na obyčajné, každodenné fenomény."
Mŕtva ryba?
Na prvý pohľad zábavný, no v skutočnosti dôležitý výskum s ďalekosiahlymi následkami ocenil magazín cenou za neurovedy.
Tím vedcov testoval bežné postupy neurobiológov na naoko absurdných objektoch. V minulosti takto vedci skúmali tekvicu, teraz si za svoj cieľ vybrali mŕtvu rybu.
Pomocou magnetickej rezonancie (MRI) a jednoduchých štatistických (matematických) nástrojov skúmali lososa a pri analýze výsledkov zistili, že majú signál.
„Pred tým, ako vyšla naša štúdia, približne tridsať percent MRI výskumov nevyužíval pri svojich analýzach správnu štatistickú korekciu," zdôrazňuje praktický prínos takéhoto výskumu Craig Bennett z Kalifornskej univerzity. „Dnes je toto číslo pod desiatimi percentami a cítime, že štúdia s lososom v tom zohrala malú, ale významnú úlohu."
Tento rok odovzdávalo Ig Nobelove ceny päť skutočných nobelových laureátov. Medzi nimi napríklad fyzik Roy Glauber či biológ Jack Szostak.
Ig Nobelove ceny v roku 2012
Ceny za psychológiu: Anita Eerland, Rolf Zwaan a Tulio Guadalupe za zistenie, prečo sa pri nakláňaní vľavo zdá Eiffelova veža menšia.
Cena za mier: ruská spoločnosť SKN za premieňanie starej ruskej munície na priemyselné diamanty.
Cena za akustiku: Kazutaka Kurihara a Kodži Cukada za vynález prístroja SpeechJammer, ktorý preruší reč človeka tým, že s miernym oneskorením opakuje jeho slová.
Cena za neurovedu: Craig Bennett, Abigail Baird, Michael Miller a George Wolford za dokázanie, že pri použití komplikovaných prístrojov a jednoduchej štatistiky môžete vidieť mozgovú aktivitu hocikde - aj v mŕtvom lososovi.
Cena za chémiu: Johan Pettersson za vyriešenie záhady, prečo niektorých domoch vo švédskom mestečku Anderslov ľuďom ozeleneli vlasy.
Cena za literatúru: americkému Government General Accountability Office za správu o správach o správach, ktoré odporúčali prípravu správy o správach o správach o správach.
Cena za fyziku: Joseph Keller, Raymond Goldstein, Patrick Warren a Robin Ball za vyrátanie rovnovážnych síl, tvaru a pohybu vlasov vo vrkoči. Keller dodatočne získal aj cenu za rok 1999.
Cena za dynamiku kvapalín: Ruslan Krečetnikov a Hans Mayer za štúdium dynamiky kvapaliny v prípade pohybujúcej sa osoby, ktorá nesie šálku s kávou.
Cena za anatómiu: Frans de Waal a Jennifer Pokorny za objav, že šimpanzy dokážu identifikovať svojich druhov aj na fotografiách ich zadkov.
Cena za medicínu: Emmanuel Ben-Soussan a Michel Antonietti za rady lekárom, ako pri kolonoskopii minimalizovať možnosť, aby im pacienti explodovali.
