Človek – najväčší predátor

Klimatické zmeny a vymieranie


Skalná kresba mamuta




Skalná kresba mamuta



Pred desaťtisíc rokmi sa z povrchu Zeme náhle vytratili mamuty a iné veľké zvieratá. Vedci donedávna predpokladali, že dôvodom ich vyhynutia boli klimatické zmeny, ktoré prinášala doba ľadová. V priebehu štvrtohôr sa totiž vystriedalo najmenej 20 cyklov dôb ľadových a medziľadových. Striedali sa teplé a chladné obdobia a flóra aj fauna sa týmto zmenám musela neustále prispôsobovať. V miernom pásme severnej pologule vyhynulo mnoho rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré sa nedokázali v týchto pomerne prudkých zmenách podnebia aklimatizovať. Klimatické výkyvy najviac postihli vtedajšiu Európu; západo-východná orientácia Álp totiž nedovoľovala druhom, ktoré ohrozoval postupujúci ľadovec, migrovať na juh do teplejších oblastí a naopak, v období ústupu ľadovca sa sťahovať späť na sever. Európska fauna je preto oveľa chudobnejšia ako napríklad severoamerická (D. Storch a S. Mihulka, Úvod do současné ekologie, Portál, 2000, Praha, str. 126).

Vplyv striedania ľadových a medziľadových dôb má, zdá sa, na vývoj a prežívanie druhov, veľký vplyv. Až donedávna vedci verili, že zásadný vplyv na striedanie druhov majú klimatické podmienky. Situácia sa však začína meniť. Ako uvádza prestížny odborný časopis Science z 8. júna, nie je vylúčené, že posledné masové vymieranie, pri ktorom napríklad len v Severnej Amerike vyhynulo 55 veľkých druhov cicavcov (medzi nimi napríklad kone a ťavy; predchodcov terajších koní a mustangov na americký kontinent doviezli Španieli), čo je takmer dvakrát viac ako za všetky predchádzajúce doby ľadové dohromady, má na svedomí človek.

Najväčšia hrozba – človek

V článku Science prišli Richard G. Roberts a jeho kolegovia z austrálskej univerzity v Melbourne s hypotézou, podľa ktorej k masovému vymieraniu na austrálskom kontinente nedošlo pred 20-tisíc rokmi, ako sa doteraz predpokladalo, ale už pred 46-tisíc rokmi. K tomuto záveru dospeli na základe rádiometrických a optických analýz sedimentov, ktoré zozbierali v 27 lokalitách v celej Austrálii. Táto doba sa však ani zďaleka nezhoduje s dobou veľkých klimatických zmien, ktoré sa udiali na konci poslednej doby ľadovej, zhruba pred 11-tisíc rokmi. Keby sa Robertsova hypotéza potvrdila, znamenalo by to, že vymieranie veľkých zvierat na konci pleistocénu nesúvisí so zmenami podnebia. Doba vymierania sa však nápadne zhoduje s príchodom prvých ľudí na austrálsky kontinent. Počiatky osídľovania Austrálie totiž siahajú práve do obdobia pred 45-tisíc rokmi. Roberts a jeho spolupracovníci sú presvedčení, že vykynoženie veľkých zvierat v Austrálii má na svedomí človek.

Science prináša ešte jednu štúdiu, ktorá naznačuje, že zánik veľkých pleistocénnych zvierat spôsobil ľudský faktor. John Alroy z kalifornskej univerzity v Santa Barbare v USA na základe počítačových simulácií ukázal, že prítomnosť už aj pomerne malého množstva ľudí v prostredí veľkých cicavcov na konci pleistocénu mohlo na severoamerickom kontinente spôsobiť ich zánik. Keď vzal Alroy vo svojich modeloch do úvahy aj nepatrný populačný prírastok a nízky stupeň lovu, zistil, že z prostredia by zmizlo 32 zo 41 prítomných druhov. V modeli Alroy predpokladal, že na začiatku mala populácia miestnych lovcov (protoindiánov) 100 členov a ročný prírastok 2 percentá. Ak napríklad 50-členný kmeň zabil 15 až 20 veľkých cicavcov (mamutov) ročne, vyhubil by tieto zvieratá v priebehu necelých 1000 rokov. Dovtedy nepočetná populácia ľudí sa tak mohla stať kľúčovým faktorom, od ktorého záviselo prežitie mnohých živočíchov.

Aj keď klimatické zmeny bezpochyby hrali vo vývoji živočíšnych druhov dôležitú úlohu, je možné, že ľudský faktor bol oveľa podstatnejší. Výsledky J. Alroya a R. Robertsa svedčia o znovuzrodení hypotézy „nadmerného lovu“ (overkill model), s ktorou už v 60-tych rokoch minulého storočia prišiel Paul S. Martin z univerzity v Arizone v USA.

Predátori z doby kamennej

Najväčšou katastrofou pre veľké zvieratá a vtáky bol teda lov a odlesňovanie za účelom získavania poľnohospodárskej pôdy, ktoré sa pravdepodobne začalo už v mladšej dobe kamennej. Vývoj, ktorý od počiatku života na Zemi závisel výlučne od prírodných podmienok (vrátane bombardovania povrchu planéty meteoritmi, vulkanickej činnosti, klimatických zmien), začal zrazu výrazne ovplyvňovať človek. V prostredí sa objavil najväčší predátor, človek lovec.

Vedci, ktorí sa v poslednom čase zaoberali fosílnymi vtákmi (Storrs Olson, Helen Jamesová a David Steadman), zistili, že človek kynožil druhy veľkých vtákov na tichomorských ostrovoch už dávno pred príchodom prvých Európanov. Fosílie zabitých vtákov sa napríklad našli vo vrstvách starých 8-tisíc rokov, čo zodpovedá počiatku kolonizácie týchto ostrovov Polynézanmi. Profesor prírodných vied na Harvardovej univerzite v USA Edward O. Wilson, jeden z najvplyvnejších prírodovedcov 2. polovice 20. storočia, tvrdí, že vo vonkajšom Tichomorí, od ostrova Tonga na západe až po Havajské súostrovie na východe, Polynézania vyhubili najmenej polovicu druhov, ktoré vtedy na týchto ostrovoch žili. Títo dávni kolonizátori sa doslova „prehrýzli“ cez ostrovy a ostrovčeky, zjedli všetko, čo sa dalo, a na primitívnych drevených člnoch takto oboplávali celé Tichomorie až k Veľkonočnému ostrovu, najvzdialenejšiemu z obývaných tichomorských ostrovov, kde dorazili okolo roku 300 nášho letopočtu. Najväčšie straty postihli Havajské ostrovy; pôvodne na nich žilo 99 druhov suchozemských vtákov, 50 z nich vymrelo po príchode Polynézanov (zhruba pred 1000 rokmi), 17 po príchode Európanov a predpokladá sa, že ďalších 19 vyhynie v blízkej dobe (Storch a Mihulka, str. 127).

Nadmerný lov alebo mikróby?

Nie všetci vedci však „overkill“ hypotéze veria. Jedným z jej veľkých kritikov je Ross D. E. MacPhee z Amerického múzea prírodnej histórie v New Yorku, ktorý namieta, že z doterajších mamutích fosílií sa nedajú robiť také ďalekosiahle závery. Mac Phee tvrdí, že vymretie veľkých zvierat, vrátane mamutov v Severnej Amerike (a pravdepodobne aj v iných častiach sveta), síce spôsobil človek, avšak nie v dôsledku lovu a odlesňovania, ale tým, že do prostredia priniesol choroby, ktoré boli pre tieto zvieratá smrteľné. Predpokladá, že DNA testy mamutích fosílií by mohli objaviť stopy po mikróboch, ktoré ich vyhubili.

Nevieme zatiaľ, kto vyhubil titanov predchádzajúcich dôb ľadových. Nech už to však boli klimatické zmeny, proti ktorým bol život bezmocný, márnotratný lov pravekých lovcov alebo záhadné mikroorganizmy, faktom zostáva, že tam, kde sa kedysi preháňali stáda huňatých mamutov a lesy boli plné vtákov, sa dnes rozprestierajú prúdy diaľnic a preplnené megapolis. História ukazuje, že drancovanie planéty nebolo cudzie už našim dávnym predkom. Naše industriálne generácie však doviedli tieto márnotratné tendencie ľudského rodu do zničujúcej dokonalosti. Príroda je postavená na rozmanitosti života, ktorý dosiahol do všetkých kútov planéty. Často sa začína odznova a ak má dostatok času, vytvára mnoho nových foriem. Zánik a vznik druhov prebieha neustále počas celej histórie života. Vymieranie, ktoré prebieha pred našimi očami, nás bezpochyby znepokojuje najviac, aj keď život sa z tejto planéty často vytrácal oveľa vyššou rýchlosťou ako dnes. Prvýkrát sa totiž môže stať, že sa pre znovuzrodenie nenájde miesto.

MICHAL ŠERŠEŇ
(Autor je astrofyzik a šéfredaktor e-zinu WWW.5D.SK)

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Zástupca firmy, ktorej zadržali 112 kamiónov: Hľadáte problém tam, kde nie je

Belgické úrady podozrievajú firmu North Sea Express, že vykorisťuje vodičov.

KOMENTÁRE

Môže byť Harabin škodcom?

Aj v pozícii radového sudcu vyzerá Harabin na nebezpečného škodcu.

KOMENTÁRE

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojnosti nás ničí.

Neprehliadnite tiež

Zlyhávajúcemu srdcu môže s pumpovaním krvi pomôcť robot

Pokusy prebehli na tlčúcich srdciach prasiat.

Na Zemi strácame tmavú noc. Svetelný smog je stále jasnejší

Umelé svetlo je každým rokom jasnejšie a rozšírenejšie.

OBJEKTÍV

Aj veľryby majú svoj peeling. Používajú skaly na morskom dne

Morských biológov zaujala zvláštna škvrnitá pokožka jednej veľryby.

Facebook ukáže užívateľom, či sledovali ruskú propagandu

Sociálna sieť najíma viac posudzovateľov reklamy.

Počítače čítajú maliarsky rukopis, odlíšia originál od repliky

Počítačová analýza môže identifikovať neznáme diela, rozumie jednotlivým ťahom štetca.

Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  4. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  5. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  6. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  7. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  8. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  9. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  10. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  1. Exkurzia študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  2. Prichádza Black Friday, jazdenku môžete mať so zľavou 2000 eur
  3. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  4. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  5. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  6. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  7. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  8. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  9. Nová michalovská nemocnica otvorí brány: toto musíte vidieť!
  10. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 15 818
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 8 626
  3. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 4 586
  4. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 3 877
  5. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 3 076
  6. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 821
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek 1 810
  8. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások 1 800
  9. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba 1 633
  10. Moskva alebo Petrohrad? 1 393