Človek – najväčší predátor

Klimatické zmeny a vymieranie


Skalná kresba mamuta




Skalná kresba mamuta



Pred desaťtisíc rokmi sa z povrchu Zeme náhle vytratili mamuty a iné veľké zvieratá. Vedci donedávna predpokladali, že dôvodom ich vyhynutia boli klimatické zmeny, ktoré prinášala doba ľadová. V priebehu štvrtohôr sa totiž vystriedalo najmenej 20 cyklov dôb ľadových a medziľadových. Striedali sa teplé a chladné obdobia a flóra aj fauna sa týmto zmenám musela neustále prispôsobovať. V miernom pásme severnej pologule vyhynulo mnoho rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré sa nedokázali v týchto pomerne prudkých zmenách podnebia aklimatizovať. Klimatické výkyvy najviac postihli vtedajšiu Európu; západo-východná orientácia Álp totiž nedovoľovala druhom, ktoré ohrozoval postupujúci ľadovec, migrovať na juh do teplejších oblastí a naopak, v období ústupu ľadovca sa sťahovať späť na sever. Európska fauna je preto oveľa chudobnejšia ako napríklad severoamerická (D. Storch a S. Mihulka, Úvod do současné ekologie, Portál, 2000, Praha, str. 126).

Vplyv striedania ľadových a medziľadových dôb má, zdá sa, na vývoj a prežívanie druhov, veľký vplyv. Až donedávna vedci verili, že zásadný vplyv na striedanie druhov majú klimatické podmienky. Situácia sa však začína meniť. Ako uvádza prestížny odborný časopis Science z 8. júna, nie je vylúčené, že posledné masové vymieranie, pri ktorom napríklad len v Severnej Amerike vyhynulo 55 veľkých druhov cicavcov (medzi nimi napríklad kone a ťavy; predchodcov terajších koní a mustangov na americký kontinent doviezli Španieli), čo je takmer dvakrát viac ako za všetky predchádzajúce doby ľadové dohromady, má na svedomí človek.

Najväčšia hrozba – človek

V článku Science prišli Richard G. Roberts a jeho kolegovia z austrálskej univerzity v Melbourne s hypotézou, podľa ktorej k masovému vymieraniu na austrálskom kontinente nedošlo pred 20-tisíc rokmi, ako sa doteraz predpokladalo, ale už pred 46-tisíc rokmi. K tomuto záveru dospeli na základe rádiometrických a optických analýz sedimentov, ktoré zozbierali v 27 lokalitách v celej Austrálii. Táto doba sa však ani zďaleka nezhoduje s dobou veľkých klimatických zmien, ktoré sa udiali na konci poslednej doby ľadovej, zhruba pred 11-tisíc rokmi. Keby sa Robertsova hypotéza potvrdila, znamenalo by to, že vymieranie veľkých zvierat na konci pleistocénu nesúvisí so zmenami podnebia. Doba vymierania sa však nápadne zhoduje s príchodom prvých ľudí na austrálsky kontinent. Počiatky osídľovania Austrálie totiž siahajú práve do obdobia pred 45-tisíc rokmi. Roberts a jeho spolupracovníci sú presvedčení, že vykynoženie veľkých zvierat v Austrálii má na svedomí človek.

Science prináša ešte jednu štúdiu, ktorá naznačuje, že zánik veľkých pleistocénnych zvierat spôsobil ľudský faktor. John Alroy z kalifornskej univerzity v Santa Barbare v USA na základe počítačových simulácií ukázal, že prítomnosť už aj pomerne malého množstva ľudí v prostredí veľkých cicavcov na konci pleistocénu mohlo na severoamerickom kontinente spôsobiť ich zánik. Keď vzal Alroy vo svojich modeloch do úvahy aj nepatrný populačný prírastok a nízky stupeň lovu, zistil, že z prostredia by zmizlo 32 zo 41 prítomných druhov. V modeli Alroy predpokladal, že na začiatku mala populácia miestnych lovcov (protoindiánov) 100 členov a ročný prírastok 2 percentá. Ak napríklad 50-členný kmeň zabil 15 až 20 veľkých cicavcov (mamutov) ročne, vyhubil by tieto zvieratá v priebehu necelých 1000 rokov. Dovtedy nepočetná populácia ľudí sa tak mohla stať kľúčovým faktorom, od ktorého záviselo prežitie mnohých živočíchov.

Aj keď klimatické zmeny bezpochyby hrali vo vývoji živočíšnych druhov dôležitú úlohu, je možné, že ľudský faktor bol oveľa podstatnejší. Výsledky J. Alroya a R. Robertsa svedčia o znovuzrodení hypotézy „nadmerného lovu“ (overkill model), s ktorou už v 60-tych rokoch minulého storočia prišiel Paul S. Martin z univerzity v Arizone v USA.

Predátori z doby kamennej

Najväčšou katastrofou pre veľké zvieratá a vtáky bol teda lov a odlesňovanie za účelom získavania poľnohospodárskej pôdy, ktoré sa pravdepodobne začalo už v mladšej dobe kamennej. Vývoj, ktorý od počiatku života na Zemi závisel výlučne od prírodných podmienok (vrátane bombardovania povrchu planéty meteoritmi, vulkanickej činnosti, klimatických zmien), začal zrazu výrazne ovplyvňovať človek. V prostredí sa objavil najväčší predátor, človek lovec.

Vedci, ktorí sa v poslednom čase zaoberali fosílnymi vtákmi (Storrs Olson, Helen Jamesová a David Steadman), zistili, že človek kynožil druhy veľkých vtákov na tichomorských ostrovoch už dávno pred príchodom prvých Európanov. Fosílie zabitých vtákov sa napríklad našli vo vrstvách starých 8-tisíc rokov, čo zodpovedá počiatku kolonizácie týchto ostrovov Polynézanmi. Profesor prírodných vied na Harvardovej univerzite v USA Edward O. Wilson, jeden z najvplyvnejších prírodovedcov 2. polovice 20. storočia, tvrdí, že vo vonkajšom Tichomorí, od ostrova Tonga na západe až po Havajské súostrovie na východe, Polynézania vyhubili najmenej polovicu druhov, ktoré vtedy na týchto ostrovoch žili. Títo dávni kolonizátori sa doslova „prehrýzli“ cez ostrovy a ostrovčeky, zjedli všetko, čo sa dalo, a na primitívnych drevených člnoch takto oboplávali celé Tichomorie až k Veľkonočnému ostrovu, najvzdialenejšiemu z obývaných tichomorských ostrovov, kde dorazili okolo roku 300 nášho letopočtu. Najväčšie straty postihli Havajské ostrovy; pôvodne na nich žilo 99 druhov suchozemských vtákov, 50 z nich vymrelo po príchode Polynézanov (zhruba pred 1000 rokmi), 17 po príchode Európanov a predpokladá sa, že ďalších 19 vyhynie v blízkej dobe (Storch a Mihulka, str. 127).

Nadmerný lov alebo mikróby?

Nie všetci vedci však „overkill“ hypotéze veria. Jedným z jej veľkých kritikov je Ross D. E. MacPhee z Amerického múzea prírodnej histórie v New Yorku, ktorý namieta, že z doterajších mamutích fosílií sa nedajú robiť také ďalekosiahle závery. Mac Phee tvrdí, že vymretie veľkých zvierat, vrátane mamutov v Severnej Amerike (a pravdepodobne aj v iných častiach sveta), síce spôsobil človek, avšak nie v dôsledku lovu a odlesňovania, ale tým, že do prostredia priniesol choroby, ktoré boli pre tieto zvieratá smrteľné. Predpokladá, že DNA testy mamutích fosílií by mohli objaviť stopy po mikróboch, ktoré ich vyhubili.

Nevieme zatiaľ, kto vyhubil titanov predchádzajúcich dôb ľadových. Nech už to však boli klimatické zmeny, proti ktorým bol život bezmocný, márnotratný lov pravekých lovcov alebo záhadné mikroorganizmy, faktom zostáva, že tam, kde sa kedysi preháňali stáda huňatých mamutov a lesy boli plné vtákov, sa dnes rozprestierajú prúdy diaľnic a preplnené megapolis. História ukazuje, že drancovanie planéty nebolo cudzie už našim dávnym predkom. Naše industriálne generácie však doviedli tieto márnotratné tendencie ľudského rodu do zničujúcej dokonalosti. Príroda je postavená na rozmanitosti života, ktorý dosiahol do všetkých kútov planéty. Často sa začína odznova a ak má dostatok času, vytvára mnoho nových foriem. Zánik a vznik druhov prebieha neustále počas celej histórie života. Vymieranie, ktoré prebieha pred našimi očami, nás bezpochyby znepokojuje najviac, aj keď život sa z tejto planéty často vytrácal oveľa vyššou rýchlosťou ako dnes. Prvýkrát sa totiž môže stať, že sa pre znovuzrodenie nenájde miesto.

MICHAL ŠERŠEŇ
(Autor je astrofyzik a šéfredaktor e-zinu WWW.5D.SK)

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

TECH

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali Nokiu 3310

Majú Android, nízku cenu a dobrý hardvér.

ŠPORT

Sagan ukázal cit pre taktiku a ešte lepšiu formu ako pred rokom

V sobotu bol druhý, v nedeľu už vyhral.

Neprehliadnite tiež

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali novú Nokiu 3310

Nové smartfóny Nokie majú čistý Android, nízku cenu a dobrý hardvér.

Sniper Elite 4 nie je len o krvavom zabíjaní (recenzia)

Jedna z najlepších taktických akcií tohto roka je viac, než len krvavou školou anatómie človeka.

Za farebné videnie vďačíme predkom, ktorí jedli ovocie

Len ľudia a niektoré druhy primátov majú v oku tri druhy zmyslových buniek.

Huawei Mate 9 chce byť najlepší veľký smartfón (test)

Má obrovský displej a aj napriek nemu sa používa pohodlne. Huawei si za svoju novinku ale pýta viac, ako je zvykom.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Hitparáda štiav
  2. 14. ročník AmCham „JOB FAIR“ v Košiciach
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  5. Malé knedličky, veľké dojmy
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  7. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  8. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  9. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  10. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 946
  2. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 224
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 716
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 988
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 790
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 4 031
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 513
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 128
  9. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 412
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 189

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop