Človek – najväčší predátor

Klimatické zmeny a vymieranie


Skalná kresba mamuta




Skalná kresba mamuta



Pred desaťtisíc rokmi sa z povrchu Zeme náhle vytratili mamuty a iné veľké zvieratá. Vedci donedávna predpokladali, že dôvodom ich vyhynutia boli klimatické zmeny, ktoré prinášala doba ľadová. V priebehu štvrtohôr sa totiž vystriedalo najmenej 20 cyklov dôb ľadových a medziľadových. Striedali sa teplé a chladné obdobia a flóra aj fauna sa týmto zmenám musela neustále prispôsobovať. V miernom pásme severnej pologule vyhynulo mnoho rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré sa nedokázali v týchto pomerne prudkých zmenách podnebia aklimatizovať. Klimatické výkyvy najviac postihli vtedajšiu Európu; západo-východná orientácia Álp totiž nedovoľovala druhom, ktoré ohrozoval postupujúci ľadovec, migrovať na juh do teplejších oblastí a naopak, v období ústupu ľadovca sa sťahovať späť na sever. Európska fauna je preto oveľa chudobnejšia ako napríklad severoamerická (D. Storch a S. Mihulka, Úvod do současné ekologie, Portál, 2000, Praha, str. 126).

Vplyv striedania ľadových a medziľadových dôb má, zdá sa, na vývoj a prežívanie druhov, veľký vplyv. Až donedávna vedci verili, že zásadný vplyv na striedanie druhov majú klimatické podmienky. Situácia sa však začína meniť. Ako uvádza prestížny odborný časopis Science z 8. júna, nie je vylúčené, že posledné masové vymieranie, pri ktorom napríklad len v Severnej Amerike vyhynulo 55 veľkých druhov cicavcov (medzi nimi napríklad kone a ťavy; predchodcov terajších koní a mustangov na americký kontinent doviezli Španieli), čo je takmer dvakrát viac ako za všetky predchádzajúce doby ľadové dohromady, má na svedomí človek.

Najväčšia hrozba – človek

V článku Science prišli Richard G. Roberts a jeho kolegovia z austrálskej univerzity v Melbourne s hypotézou, podľa ktorej k masovému vymieraniu na austrálskom kontinente nedošlo pred 20-tisíc rokmi, ako sa doteraz predpokladalo, ale už pred 46-tisíc rokmi. K tomuto záveru dospeli na základe rádiometrických a optických analýz sedimentov, ktoré zozbierali v 27 lokalitách v celej Austrálii. Táto doba sa však ani zďaleka nezhoduje s dobou veľkých klimatických zmien, ktoré sa udiali na konci poslednej doby ľadovej, zhruba pred 11-tisíc rokmi. Keby sa Robertsova hypotéza potvrdila, znamenalo by to, že vymieranie veľkých zvierat na konci pleistocénu nesúvisí so zmenami podnebia. Doba vymierania sa však nápadne zhoduje s príchodom prvých ľudí na austrálsky kontinent. Počiatky osídľovania Austrálie totiž siahajú práve do obdobia pred 45-tisíc rokmi. Roberts a jeho spolupracovníci sú presvedčení, že vykynoženie veľkých zvierat v Austrálii má na svedomí človek.

Science prináša ešte jednu štúdiu, ktorá naznačuje, že zánik veľkých pleistocénnych zvierat spôsobil ľudský faktor. John Alroy z kalifornskej univerzity v Santa Barbare v USA na základe počítačových simulácií ukázal, že prítomnosť už aj pomerne malého množstva ľudí v prostredí veľkých cicavcov na konci pleistocénu mohlo na severoamerickom kontinente spôsobiť ich zánik. Keď vzal Alroy vo svojich modeloch do úvahy aj nepatrný populačný prírastok a nízky stupeň lovu, zistil, že z prostredia by zmizlo 32 zo 41 prítomných druhov. V modeli Alroy predpokladal, že na začiatku mala populácia miestnych lovcov (protoindiánov) 100 členov a ročný prírastok 2 percentá. Ak napríklad 50-členný kmeň zabil 15 až 20 veľkých cicavcov (mamutov) ročne, vyhubil by tieto zvieratá v priebehu necelých 1000 rokov. Dovtedy nepočetná populácia ľudí sa tak mohla stať kľúčovým faktorom, od ktorého záviselo prežitie mnohých živočíchov.

Aj keď klimatické zmeny bezpochyby hrali vo vývoji živočíšnych druhov dôležitú úlohu, je možné, že ľudský faktor bol oveľa podstatnejší. Výsledky J. Alroya a R. Robertsa svedčia o znovuzrodení hypotézy „nadmerného lovu“ (overkill model), s ktorou už v 60-tych rokoch minulého storočia prišiel Paul S. Martin z univerzity v Arizone v USA.

Predátori z doby kamennej

Najväčšou katastrofou pre veľké zvieratá a vtáky bol teda lov a odlesňovanie za účelom získavania poľnohospodárskej pôdy, ktoré sa pravdepodobne začalo už v mladšej dobe kamennej. Vývoj, ktorý od počiatku života na Zemi závisel výlučne od prírodných podmienok (vrátane bombardovania povrchu planéty meteoritmi, vulkanickej činnosti, klimatických zmien), začal zrazu výrazne ovplyvňovať človek. V prostredí sa objavil najväčší predátor, človek lovec.

Vedci, ktorí sa v poslednom čase zaoberali fosílnymi vtákmi (Storrs Olson, Helen Jamesová a David Steadman), zistili, že človek kynožil druhy veľkých vtákov na tichomorských ostrovoch už dávno pred príchodom prvých Európanov. Fosílie zabitých vtákov sa napríklad našli vo vrstvách starých 8-tisíc rokov, čo zodpovedá počiatku kolonizácie týchto ostrovov Polynézanmi. Profesor prírodných vied na Harvardovej univerzite v USA Edward O. Wilson, jeden z najvplyvnejších prírodovedcov 2. polovice 20. storočia, tvrdí, že vo vonkajšom Tichomorí, od ostrova Tonga na západe až po Havajské súostrovie na východe, Polynézania vyhubili najmenej polovicu druhov, ktoré vtedy na týchto ostrovoch žili. Títo dávni kolonizátori sa doslova „prehrýzli“ cez ostrovy a ostrovčeky, zjedli všetko, čo sa dalo, a na primitívnych drevených člnoch takto oboplávali celé Tichomorie až k Veľkonočnému ostrovu, najvzdialenejšiemu z obývaných tichomorských ostrovov, kde dorazili okolo roku 300 nášho letopočtu. Najväčšie straty postihli Havajské ostrovy; pôvodne na nich žilo 99 druhov suchozemských vtákov, 50 z nich vymrelo po príchode Polynézanov (zhruba pred 1000 rokmi), 17 po príchode Európanov a predpokladá sa, že ďalších 19 vyhynie v blízkej dobe (Storch a Mihulka, str. 127).

Nadmerný lov alebo mikróby?

Nie všetci vedci však „overkill“ hypotéze veria. Jedným z jej veľkých kritikov je Ross D. E. MacPhee z Amerického múzea prírodnej histórie v New Yorku, ktorý namieta, že z doterajších mamutích fosílií sa nedajú robiť také ďalekosiahle závery. Mac Phee tvrdí, že vymretie veľkých zvierat, vrátane mamutov v Severnej Amerike (a pravdepodobne aj v iných častiach sveta), síce spôsobil človek, avšak nie v dôsledku lovu a odlesňovania, ale tým, že do prostredia priniesol choroby, ktoré boli pre tieto zvieratá smrteľné. Predpokladá, že DNA testy mamutích fosílií by mohli objaviť stopy po mikróboch, ktoré ich vyhubili.

Nevieme zatiaľ, kto vyhubil titanov predchádzajúcich dôb ľadových. Nech už to však boli klimatické zmeny, proti ktorým bol život bezmocný, márnotratný lov pravekých lovcov alebo záhadné mikroorganizmy, faktom zostáva, že tam, kde sa kedysi preháňali stáda huňatých mamutov a lesy boli plné vtákov, sa dnes rozprestierajú prúdy diaľnic a preplnené megapolis. História ukazuje, že drancovanie planéty nebolo cudzie už našim dávnym predkom. Naše industriálne generácie však doviedli tieto márnotratné tendencie ľudského rodu do zničujúcej dokonalosti. Príroda je postavená na rozmanitosti života, ktorý dosiahol do všetkých kútov planéty. Často sa začína odznova a ak má dostatok času, vytvára mnoho nových foriem. Zánik a vznik druhov prebieha neustále počas celej histórie života. Vymieranie, ktoré prebieha pred našimi očami, nás bezpochyby znepokojuje najviac, aj keď život sa z tejto planéty často vytrácal oveľa vyššou rýchlosťou ako dnes. Prvýkrát sa totiž môže stať, že sa pre znovuzrodenie nenájde miesto.

MICHAL ŠERŠEŇ
(Autor je astrofyzik a šéfredaktor e-zinu WWW.5D.SK)

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

ŽENA

Chcete vyzerať atraktívnejšie? Mali by ste sa vyspať

Vedci oficiálne potvrdili, že dostatok spánku súvisí s tým, ako pôsobí náš výzor na ostatných.

DOMOV

Lunter: Nikdy som nepovedal, že mamu vyliečili len zdravé potraviny

Článok na webe firmy kandidáta na župana vysvetľuje jej vznik tým, že vďaka zdravej strave sa jeho mama dostala z rakoviny.

ŠPORT

Kohút si priznal chybu, Cígerovi sa ospravedlnil. Ten to neprijal

Tréner reprezentácie a šéf zväzu spolu diskutovali.

Neprehliadnite tiež

Zdá sa, že vesmírny lúč sa pohybuje päťkrát rýchlejšie ako svetlo

Kozmická ilúzia môže odhaliť tajomstvo štartu či zastavenia vzniku nových hviezd.

Najväčšia plávajúca elektráreň? Spustili ju v Číne

Ak solárne panely plávajú na vode, možno ich efektívne chladiť pre zachovanie životnosti a výkonu.

Umelá inteligencia porazila svetového šampióna v hre Go

AlphaGo je zručnejšia a šikovnejšia. V prvej hre porazila aktuálnu svetovú jednotku.

V obežných dráhach planét vzdialenej sústavy objavili vzorec

Obežné dráhy planét v sústave TRAPPIST-1 spája dráhová rezonancia.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  2. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  3. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  4. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  5. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  6. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  7. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  10. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou
  1. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  2. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  3. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  4. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  5. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  6. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  7. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  9. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  10. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 13 664
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 9 052
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 9 002
  4. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 114
  5. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 920
  6. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 162
  7. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 4 975
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 4 669
  9. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 4 634
  10. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 4 595