SME
Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Človek – najväčší predátor

Klimatické zmeny a vymieranie


Skalná kresba mamuta




Skalná kresba mamuta



Pred desaťtisíc rokmi sa z povrchu Zeme náhle vytratili mamuty a iné veľké zvieratá. Vedci donedávna predpokladali, že dôvodom ich vyhynutia boli klimatické zmeny, ktoré prinášala doba ľadová. V priebehu štvrtohôr sa totiž vystriedalo najmenej 20 cyklov dôb ľadových a medziľadových. Striedali sa teplé a chladné obdobia a flóra aj fauna sa týmto zmenám musela neustále prispôsobovať. V miernom pásme severnej pologule vyhynulo mnoho rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré sa nedokázali v týchto pomerne prudkých zmenách podnebia aklimatizovať. Klimatické výkyvy najviac postihli vtedajšiu Európu; západo-východná orientácia Álp totiž nedovoľovala druhom, ktoré ohrozoval postupujúci ľadovec, migrovať na juh do teplejších oblastí a naopak, v období ústupu ľadovca sa sťahovať späť na sever. Európska fauna je preto oveľa chudobnejšia ako napríklad severoamerická (D. Storch a S. Mihulka, Úvod do současné ekologie, Portál, 2000, Praha, str. 126).

Skryť Vypnúť reklamu

Vplyv striedania ľadových a medziľadových dôb má, zdá sa, na vývoj a prežívanie druhov, veľký vplyv. Až donedávna vedci verili, že zásadný vplyv na striedanie druhov majú klimatické podmienky. Situácia sa však začína meniť. Ako uvádza prestížny odborný časopis Science z 8. júna, nie je vylúčené, že posledné masové vymieranie, pri ktorom napríklad len v Severnej Amerike vyhynulo 55 veľkých druhov cicavcov (medzi nimi napríklad kone a ťavy; predchodcov terajších koní a mustangov na americký kontinent doviezli Španieli), čo je takmer dvakrát viac ako za všetky predchádzajúce doby ľadové dohromady, má na svedomí človek.

Najväčšia hrozba – človek

V článku Science prišli Richard G. Roberts a jeho kolegovia z austrálskej univerzity v Melbourne s hypotézou, podľa ktorej k masovému vymieraniu na austrálskom kontinente nedošlo pred 20-tisíc rokmi, ako sa doteraz predpokladalo, ale už pred 46-tisíc rokmi. K tomuto záveru dospeli na základe rádiometrických a optických analýz sedimentov, ktoré zozbierali v 27 lokalitách v celej Austrálii. Táto doba sa však ani zďaleka nezhoduje s dobou veľkých klimatických zmien, ktoré sa udiali na konci poslednej doby ľadovej, zhruba pred 11-tisíc rokmi. Keby sa Robertsova hypotéza potvrdila, znamenalo by to, že vymieranie veľkých zvierat na konci pleistocénu nesúvisí so zmenami podnebia. Doba vymierania sa však nápadne zhoduje s príchodom prvých ľudí na austrálsky kontinent. Počiatky osídľovania Austrálie totiž siahajú práve do obdobia pred 45-tisíc rokmi. Roberts a jeho spolupracovníci sú presvedčení, že vykynoženie veľkých zvierat v Austrálii má na svedomí človek.

Skryť Vypnúť reklamu

Science prináša ešte jednu štúdiu, ktorá naznačuje, že zánik veľkých pleistocénnych zvierat spôsobil ľudský faktor. John Alroy z kalifornskej univerzity v Santa Barbare v USA na základe počítačových simulácií ukázal, že prítomnosť už aj pomerne malého množstva ľudí v prostredí veľkých cicavcov na konci pleistocénu mohlo na severoamerickom kontinente spôsobiť ich zánik. Keď vzal Alroy vo svojich modeloch do úvahy aj nepatrný populačný prírastok a nízky stupeň lovu, zistil, že z prostredia by zmizlo 32 zo 41 prítomných druhov. V modeli Alroy predpokladal, že na začiatku mala populácia miestnych lovcov (protoindiánov) 100 členov a ročný prírastok 2 percentá. Ak napríklad 50-členný kmeň zabil 15 až 20 veľkých cicavcov (mamutov) ročne, vyhubil by tieto zvieratá v priebehu necelých 1000 rokov. Dovtedy nepočetná populácia ľudí sa tak mohla stať kľúčovým faktorom, od ktorého záviselo prežitie mnohých živočíchov.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj keď klimatické zmeny bezpochyby hrali vo vývoji živočíšnych druhov dôležitú úlohu, je možné, že ľudský faktor bol oveľa podstatnejší. Výsledky J. Alroya a R. Robertsa svedčia o znovuzrodení hypotézy „nadmerného lovu“ (overkill model), s ktorou už v 60-tych rokoch minulého storočia prišiel Paul S. Martin z univerzity v Arizone v USA.

Predátori z doby kamennej

Najväčšou katastrofou pre veľké zvieratá a vtáky bol teda lov a odlesňovanie za účelom získavania poľnohospodárskej pôdy, ktoré sa pravdepodobne začalo už v mladšej dobe kamennej. Vývoj, ktorý od počiatku života na Zemi závisel výlučne od prírodných podmienok (vrátane bombardovania povrchu planéty meteoritmi, vulkanickej činnosti, klimatických zmien), začal zrazu výrazne ovplyvňovať človek. V prostredí sa objavil najväčší predátor, človek lovec.

Skryť Vypnúť reklamu

Vedci, ktorí sa v poslednom čase zaoberali fosílnymi vtákmi (Storrs Olson, Helen Jamesová a David Steadman), zistili, že človek kynožil druhy veľkých vtákov na tichomorských ostrovoch už dávno pred príchodom prvých Európanov. Fosílie zabitých vtákov sa napríklad našli vo vrstvách starých 8-tisíc rokov, čo zodpovedá počiatku kolonizácie týchto ostrovov Polynézanmi. Profesor prírodných vied na Harvardovej univerzite v USA Edward O. Wilson, jeden z najvplyvnejších prírodovedcov 2. polovice 20. storočia, tvrdí, že vo vonkajšom Tichomorí, od ostrova Tonga na západe až po Havajské súostrovie na východe, Polynézania vyhubili najmenej polovicu druhov, ktoré vtedy na týchto ostrovoch žili. Títo dávni kolonizátori sa doslova „prehrýzli“ cez ostrovy a ostrovčeky, zjedli všetko, čo sa dalo, a na primitívnych drevených člnoch takto oboplávali celé Tichomorie až k Veľkonočnému ostrovu, najvzdialenejšiemu z obývaných tichomorských ostrovov, kde dorazili okolo roku 300 nášho letopočtu. Najväčšie straty postihli Havajské ostrovy; pôvodne na nich žilo 99 druhov suchozemských vtákov, 50 z nich vymrelo po príchode Polynézanov (zhruba pred 1000 rokmi), 17 po príchode Európanov a predpokladá sa, že ďalších 19 vyhynie v blízkej dobe (Storch a Mihulka, str. 127).

Skryť Vypnúť reklamu

Nadmerný lov alebo mikróby?

Nie všetci vedci však „overkill“ hypotéze veria. Jedným z jej veľkých kritikov je Ross D. E. MacPhee z Amerického múzea prírodnej histórie v New Yorku, ktorý namieta, že z doterajších mamutích fosílií sa nedajú robiť také ďalekosiahle závery. Mac Phee tvrdí, že vymretie veľkých zvierat, vrátane mamutov v Severnej Amerike (a pravdepodobne aj v iných častiach sveta), síce spôsobil človek, avšak nie v dôsledku lovu a odlesňovania, ale tým, že do prostredia priniesol choroby, ktoré boli pre tieto zvieratá smrteľné. Predpokladá, že DNA testy mamutích fosílií by mohli objaviť stopy po mikróboch, ktoré ich vyhubili.

Nevieme zatiaľ, kto vyhubil titanov predchádzajúcich dôb ľadových. Nech už to však boli klimatické zmeny, proti ktorým bol život bezmocný, márnotratný lov pravekých lovcov alebo záhadné mikroorganizmy, faktom zostáva, že tam, kde sa kedysi preháňali stáda huňatých mamutov a lesy boli plné vtákov, sa dnes rozprestierajú prúdy diaľnic a preplnené megapolis. História ukazuje, že drancovanie planéty nebolo cudzie už našim dávnym predkom. Naše industriálne generácie však doviedli tieto márnotratné tendencie ľudského rodu do zničujúcej dokonalosti. Príroda je postavená na rozmanitosti života, ktorý dosiahol do všetkých kútov planéty. Často sa začína odznova a ak má dostatok času, vytvára mnoho nových foriem. Zánik a vznik druhov prebieha neustále počas celej histórie života. Vymieranie, ktoré prebieha pred našimi očami, nás bezpochyby znepokojuje najviac, aj keď život sa z tejto planéty často vytrácal oveľa vyššou rýchlosťou ako dnes. Prvýkrát sa totiž môže stať, že sa pre znovuzrodenie nenájde miesto.

Skryť Vypnúť reklamu

MICHAL ŠERŠEŇ
(Autor je astrofyzik a šéfredaktor e-zinu WWW.5D.SK)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vláda si tlieska. Testy však mnohých neodhalili, varujú experti

Falošne zdravých považuje za problém aj minister Krajčí.

Premiér Igor Matovič a minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Podcast Dobré Ráno.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Čo vám zabudli povedať o testovaní

Zatlieskali sme si a teraz k faktom.

Peter Tkačenko

Navrhli odvolať rektora STU Fikara, na rokovaní bola polícia

Akademici si odhlasovali koniec Miroslava Fikara.

Rektor Slovenskej technickej univerzity (STU) Miroslav Fikar.

Neprehliadnite tiež

Južný pól Mesiaca. V tejto oblasti má v roku 2024 pristáť misia Artemis III.

NASA predstavila nový objav, na povrchu Mesiaca je voda

Zistenie môže mať význam pre misie ľudí.

Mesiac z Medzinárodnej vesmírnej stanice.

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  6. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  7. Pomáhajte čítaním
  8. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  9. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  10. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  1. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  4. Pomáhajte čítaním
  5. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  6. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 28 091
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 224
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 243
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 753
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 686
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 861
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 853
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 005
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 797
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 208