BARTISLAVA. Odmalička sme zvyknutí kresliť žlté Slnko. V poslednom čase sa však stretávame aj s obrázkami, na ktorých je Slnko oranžové, zelené, modré, fialové, niekedy dokonca viacfarebné. Naozaj má Slnko takéto farby alebo je to len výsledok počítačovej grafiky?
Ľudské oko je schopné vnímať svetlo iba z určitého intervalu vlnových dĺžok. Vlnová dĺžka je charakteristika svetla, ktorú vnímame ako farbu.
Napríklad svetlo s vlnovou dĺžkou 400 nm (nano meter = miliardina metra) vnímame ako fialové a svetlo s vlnovou dĺžkou 700 nm ako červené. Dúha potom nie je nič iné ako farebná škála zodpovedajúca meniacim sa vlnovým dĺžkam od 380 - 780 nm.
Zemská atmosféra neprepúšťa všetky vlnové dĺžky, ktoré Slnko vyžaruje. Takmer všetko nebezpečné ultrafialové žiarenie pod 380 nm je pohltené.
Časť fialového a modrého svetla býva rozptýlená (preto je obloha modrá) a na zemský povrch dopadá svetlo s väčšími vlnovými dĺžkami - pričom žltá farba (okolo 580 nm) dominuje.
Pozorovanie z vesmíru
Prístroje umiestnené na obežnej dráhe Zeme sú však schopné pozorovať Slnko aj vo vlnových dĺžkach, ktoré na Zem kvôli atmosfére nie sme schopní vnímať a detekovať.
Jedná sa najmä o ultrafialové, extrémne ultrafialové a röntgenové žiarenie. Keďže takéto žiarenie naše oko nedokáže vnímať, nevie mu priradiť ani žiadnu farbu.
Preto sa pri vizualizácii pozorovaní v takýchto krátkych vlnových dĺžkach používajú umelé farby. Funguje to tak, že filter prepustí žiarenie s vybranou vlnovou dĺžkou a nameranej intenzite na detektore sa pridelí jednofarebná škála.
Najmodernejšia družica
V súčasnosti pozoruje Slnko mnoho vesmírnych družíc. Najmodernejšia z nich je SDO -Solárne dynamické observatórium.
Pomocou jedného zo svojich prístrojov môže pozorovať Slnko v 10 vlnových dĺžkach naraz, pričom každej z nich napokon priradí jednu farbu.
Tu by nám mohla napadnúť otázka, načo je dobré takéto pozorovanie? Je to preto, lebo žiarenie v rôznych vlnových dĺžkach je tvorené pri iných teplotách, a teda slneční fyzici sú schopní súčasne pozorovať rôzne časti slnečnej atmosféry.
Slnko je teda pre nás predsa len žlté. Ak uvidíte niekde obrázok, kde bude Slnko zelené alebo modré, buďte si istí, že ide o umelo vyfarbené snímky vrstiev slnečnej atmosféry, ktoré by sme bez najmodernejších prístrojov a počítačovej grafiky nikdy nemohli vidieť.
Autor je doktorand na FMFI UK, venuje sa fyzike Slnka.
Autor: Šimon Mackovjak
