Hľadať metán, naučiť sa hýbať aj otestovať prístroje. Curiosity už putuje Marsom.
PASADENA, BRATISLAVA. Chvíľku idú rovno, potom nakrátko vybočia doľava, stočia sa naspäť vpravo a pokračujú viac-menej priamo vpred.
Aj keď to nie je práve najkvalitnejší ani najnapínavejší záber, tú snímku vytvorila vesmírna družica na obežnej dráhe iného telesa našej slnečnej sústavy.
A ukazuje stopy po mesačnom putovaní kozmického vozidla Curiosity na Marse.
Cieľ je ešte stovky metrov ďaleko. Práve tam, kdesi vpredu na suchom, kamenistom a prašnom povrchu červenej planéty sa nachádza miesto Glenelg.
Vybrali ho vedci ako vôbec prvú skutočnú vedeckú zastávku viac než dvojmiliardovej misie.
Na prieniku viacerých druhov geologického podložia bude rover skúmať pôdu, analyzovať vzorky a hľadať prvé odpovede na otázky, či na Marse kedysi boli podmienky vhodné na udržanie života.
Prečo metán?
- Americké vesmírne vozidlo už prešlo na Marse 109 metrov.
- Smeruje k miestu Glenelg.
- Bude analyzovať pôdu, skaly a vzduch v kráteri Gale.
Curiosity však stojí aj teraz. Národný úrad pre letectvo a vesmír sa rozhodol nielen otestovať robotické rameno vozidla, ale zhotoviť aj jeho autoportrét či „ovoňať “ okolie.
Atmosféra Marsu nie je žiadne veľké tajomstvo. Prvé výsledky priniesli už sondy Viking v sedemdesiatych rokoch a ukázali, že na Marse je najmä oxid uhličitý.
Pozrieť sa na zloženie marsovského vzduchu však dokážu aj pozemské teleskopy. A nielen tie objavili čudnú anomáliu.
Na Marse sa nachádza aj metán - látka, ktorá má iba krátku životnosť. Ak je tam stále, znamená to, že čosi ju musí do atmosféry Marsu dodávať.
A tým niečím môžu byť nielen prirodzené geologické procesy, ale napríklad aj mikróby.
„Sam dokáže objaviť metán aj pri pomere pár kúskov v biliónoch,“ vysvetľuje podľa BBC schopnosti trojice prístrojov SAM výskumníčka Joy Crispová. „Očakávané množstvo je však od desať do desiatok na miliardu.“
Cviky s ramenom
NASA však zdôrazňuje, že skôr než prinesie nejaké výsledky z atmosféry, musí dokončiť posledné testy. Operátori tak budú celý týždeň „cvičiť“ s robotickým ramenom.
„Musíte si uvedomiť, že gravitácia na Marse je asi 38 percent pozemskej,“ zdôrazňuje Matt Robinson, šéfinžinier robotického ramena.
„Na zemi rameno kleslo do istej pozície. Na Marse, ak ho budete rovnako riadiť, veža bude vo vyššej pozícii ako na Zemi. Na kompenzáciu máme softvér, no veľkou časťou nácviku je otestovať, či softvér funguje.“
Stopy a rover Curiosity na Marse. FOTO - NASA/JPL-Caltech/MRO
