Tajomstvo sa ukrýva v smere vzduchu a v šikovnosti mozgu, ktorý dokáže tento smer rozoznať.
BRATISLAVA. Medzi obľúbené činnosti patrí ranná šálka kávy. Krátko po zomletí a zaliatí sa do diaľky šíri jej aróma, no káva nechutí tak úžasne, ako vonia. A vedci konečne vedia prečo.
Vzduch pri ovoniavaní stimuluje bunky v hornej časti nosa. Rovnaké bunky však reagujú aj na vôňu, ktorá prichádza z krku po požití nápoja alebo potravy. Ide tak o stimul v opačnom smere.
„Mozog je veľmi šikovný, pretože dokáže rozoznávať smer prúdenia vzduchu,“ povedal pre agentúru AP Barry Smith z londýnskej univerzity UCL.
Opakom je syr
Stimul z oboch smerov prúdenia vzduchu totiž odošle správu do inej časti mozgu, čím vyvolá rozdielny pocit. Rovnako to platí aj pri káve.
Po jej prehltnutí sa jej aróma dostáva z vnútornej časti úst späť do zadnej časti nosa. Tým aktivuje iný chuťový pocit v mozgu, ako keď ju len ovoniavame.
Naopak, syr nemá príjemnú vôňu, ale oveľa lepšie chutí. Vedci to vysvetlili tým, že vôňa syra je pre nás príjemnejšia pri prechode cez zadnú časť nosa ako v smere, vďaka ktorému cítime len to, ako vonia.
„Máme dva čuchové vnemy. Jeden, keď veci do seba vdýchneme z prostredia, a druhý keď vzduch vychádza z tela von nosovou dutinou pri výdychu nosom,“ vysvetlil podľa Daily Telegraph Smith.
Chuť ničia aj sliny
Môže za to skutočnosť, že aj keď máme chuťové poháriky na jazyku, až osemdesiat percent toho, čo považujeme za chuť, pochádza z receptorov v nose. A tie reagujú na pachy v závislosti od smeru pohybu.
Výslednú chuť kávy navyše ničia aj látky, ktoré vytvárajú jej komplexnú arómu. Takmer polovicu z nich totiž podľa Smitha zničia sliny. To potom spôsobí zmenu jej chute.
Existujú však aj vône, ktoré vnímame bez ohľadu na smer vzduchu. Je nimi čokoláda a levanduľa.
