BRATISLAVA. Bol by to zvláštny svet. Sny, naše najintímnejšie nočné zážitky by už nemuseli byť našim výlučným majetkom. A dokonca by nemuseli byť ani výhradne naše. V takomto svete by firmy, vedci či napríklad školy dokázali meniť nielen naše sny, ale zrejme aspoň čiastočne aj naše spomienky.
Krok k takejto budúcnosti teraz urobili vedci z Massachusettského technologického inštitútu. Dokázali svojim laboratórnym potkanom zasiahnuť do snov. A čiastočne ich upraviť.
Vľavo? Vpravo?
Na začiatku bolo bludisko. Vedci v ňom potravu umiestňovali na ľavú alebo pravú stranu. Zároveň pri tom dávali potkanom rôzne audiosignály, takže zvieratá sa čoskoro naučili primerane reagovať. Pri konkrétnom signáli tak vedeli, že majú utekať naľavo, pri inom zase napravo.
Neurovedci popri tom sledovali mozgovú aktivitu zvierat, konkrétne hipokampus. A túto mozgovú aktivitu neskôr porovnávali s tou počas potkanieho spánku, pričom zistili, ktoré „sny" predstavujú cestu vľavo a ktoré cestu na druhú stranu.
Matthew Wilson a Daniel Bendor však následne do prirodzeného snívania zasiahli. A potkanom pustili zvukové signály, ktoré nesúhlasili so skutočne prežitým programom. Napríklad nechali potkany hľadať potravu vľavo, no počas spánku dostávali „pravý" signál.
Na prekvapenie odborníkov nastala zmena sna. „Keď sme pustili zvuk spájaný s ľavou stranou bludiska, obsah sna sa zmenil na spomienky na bežanie ľavou stranou bludiska," hovorí pre Live Science Wilson. „Naopak, keď sme pustili zvuk asociovaný s pravou stranou, obsah sna sa presunul na pravú stranu bludiska."
Stačí krátky impulz
Vedci podľa štúdie v odbornom magazíne Nature Neuroscience tiež zistili, že na dlhšie zmeny sna vôbec nepotrebovali vytrvalý zásah. Aj relatívne krátke - menej než sekunda - audiosignály ovplyvnili sny na viacero sekúnd.
„Zvuky jednoducho neniesli obsah snov, no vyzerá to skôr tak, že vychýlili či vybrali spomienky, ktoré boli následne presnívané," dodáva Wilson.
Vedci teraz uvažujú nad ďalším výskumom. Inžinierstvo snov by mohlo napríklad viesť k novým technikám učenia či psychoterapii. Teoreticky by sa takto dali blokovať, meniť či posilňovať spomienky.
Nature Neuroscience (2012), doi:10.1038/nn.3203
